3D môže priniesť nielen zážitok ale aj zdravotné riziká

Dokonca si tento zážitok môžete vychutnať už aj doma. Keď si pri kúpe televízora priplatíte o „pár“ eur navyše, môžete si 3D okuliare nasadiť priamo v kresle vo vašej obývačke. Výnimkou nie je ani hranie 3D hier na rôznych herných konzolách. No je táto technológia vhodná pre naše oči? Na Slovensku je známy prípad, kedy divákovi po sledovaní trojrozmerného obrazu v kine prišlo nevoľno a videl dokonca rozmazane. Pocity na zvracanie sa môžu prejavovať najmä u ľudí, ktorí trpia takzvanou cestovnou kinetózou, teda nevoľnosťou. Nie je to však pravidlom. 3D obraz kladie na naše oči minimálne dvojnásobne väčšie nároky ako klasický dvojrozmerný obraz. Najväčšie obavy lekárov sú z toho, že ľudia začnú tráviť sledovaním 3D veľa času. Odporúčajú najviac hodinu a pol denne. Tak isto by sa sledovaniu mali vyhýbať deti mladšie ako 6 rokov, kedy je ich vizuálne vnímanie ešte v rannom vývoji. Zaujímavosťou tiež je, že nie každý človek dokáže 3D efekt vidieť. Ide o rôzne poruchy zraku alebo vnímania. Výrobcovia tak majú o starosť naviac, že 3D produkty nebudú pre každého a zákazníci ich budú vracať s pripomienkami, že nefungujú. Diváci môžu mať totiž problémy s binokulárnym videním, respektíve vnímaním priestoru oboma očami súčasne. To potom vedie k nesúladu v sledovaní troch priestorových dimenzií – výšky, šírky a hĺbky. Ako to vlastne celé funguje? Keď ľudia na niečo pozerajú ich ľavé a pravé oko nevníma obraz rovnako. Mozog tieto rozdiely spracuje a vznikne priestorový vnem, teda vnímanie hĺbky. Hlavnou úlohou 3D je teda zámerne vytvárať tento rozdiel. Je vytvorený umelo, preto musí byť obraz zaznamenaný samostatne pre ľavé a pre pravé oko. Práve špeciálne 3D okuliare sú navrhnuté tak, aby zachytili obraz zvlášť pre každé jedno oko samostatne.