Aj k takýmto pikoškám došlo na bystrickom trhu: Predaj zlého masla i falošné mince v obehu
Trhy pod Urpínom sú obľúbeným miestom, ktoré radi navštevujú nielen mnohí Banskobystričania, ale aj viacerí cezpoľní. Iste ste však netušili o tom, čo všetko sa na nich už prihodilo. V niektorých prípadoch ide o skutočné pikošky.
História trhov v našom meste je naozaj bohatá. So vzostupom baníctva sa v Banskej Bystrici rozvíjali aj rôzne obslužné činnosti, ktoré naň priamo či nepriamo nadväzovali. Patril medzi ne aj obchod s potravinami, remeselníckymi výrobkami a tzv. spotrebným tovarom. Obchod sa uskutočňoval na trhoch konaných v meste každý deň. Známe sa ale stali týždenné – pondelkové trhy, na ktorých bola účasť kupujúcich i predávajúcich početnejšia ako po iné dni. Neskôr, v 17. storočí, dostala Banská Bystrica privilégium, podľa ktorého sa v meste mohli štyrikrát v roku konať aj „výročné” jarmoky. Od roku 1677 boli týmito dnami 25. január, 1. máj, 1. september a 25. november.
Najstaršia zmienka
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o trhu, resp. tržnici v Banskej Bystrici, je z 80. rokov 15. storočia. Jej obsah pre mesto nevyznieva veľmi priaznivo. Uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý sa tu rád zdržiaval, poslal mestskej rade „písmo” tohto znenia: „Budín, 3. augusta 1481. Matej Korvín oznamuje banskobystrickým mešťanom: Vítovi Mühlsteinovi, Jánovi Kolmanovi, Jánovi Koncovičovi a Jánovi Langovi, že pri jeho nedávnej návšteve v Banskej Bystrici, kam sa prišiel zotaviť, nepriaznivo naň zapôsobila nevzhľadná tržnica na Námestí, kde sa predáva zelenina, mäso a rôzny nevzhľadný tovar. Tržnica námestie špatí, preto ich žiada aby ju stadiaľ premiestnili inde.”
Obyvatelia Banskej Bystrice, ktorí predávali na trhu, resp. dodávali naň tovar, boli oslobodení od akýchkoľvek poplatkov a to na celom území Uhorska. Tieto výhody boli zakotvené priamo v mestských privilégiách, udelených a potom opätovne potvrdzovaných uhorskými kráľmi, ktorí nimi sledovali podporovanie a rozvoj banskej ťažby. Cudzinci (v tom čase všetci tí, ktorí neboli banskobystrickými mešťanmi) mohli na trhu predávať tovar len po zaplatení poplatku, ktorý určila mestská rada. Z neho potom financovala rôzne verejné stavby a údržbu ciest.
Zlé maslo aj falošné mince
V meste žila aj početná skupina „malých” obchodníkov – kramárov, priekupníkov a kôf (flárok), ktorých existencia bola priamo zviazaná s fungovaním trhu. Bývali väčšinou v podnájme, mnohí z nich na Námestí (Ringu). „Mestské kofy” často predkupovali tovar v blízkom i vzdialenejšom okolí a potom ho so ziskom predávali na trhu. Z tohto obdobia sa zachovalo aj niekoľko archívnych záznamov, z ktorých si možno urobiť reálnejšiu predstavu o vtedajšom živote i o kolorite na tunajšom trhu:
10. január 1525:
„Na banskobystrickom trhu boli 27. septembra 1524 pristihnutí pri predávaní zlého masla Vavrinec a Krištof z mestečka Hybe. Nedbali na upozornenie mestského orgánu, boli zadržaní a tovar – 20 opálok masla im bol sčasti zabavený v prospech banskobystrického špitála, sčasti spálený. Po intervencii a zaručení sa viacerých občanov boli prepustení. Mestská rada upustila od potrestania, iba peniaze, ktoré u nich našli, prepadli v prospech poškodených zákazníkov.”
12. august 1533:
„Na banskobystrickom trhu sa dostali do obehu falošné mince, razené na Muráni. Pekárka Agáta Peckhinová, bývajúca u vdovy po notárovi Kolmanovi, ich dostala za chlieb. Chcela nimi platiť za pivo, no napokon nimi vyplatila obilie dvom poddaným z Mičinej. Títo nimi zase zaplatili za obilie na bojnickom hrade, za čo ich tamojší kastelán dal zavrieť. Svedkyne: Žofia Zceschinová z Banskej Bystrice a istá Veronika z Čerína nevypovedali jednoznačne, preto mestský súd konanie odročil.”
O niekoľko týždňov neskôr sa mestská rada rozhodla „otestovať” miestnych mäsiarov a ich ceny:
30. september 1533:
„Mestská rada kúpila 2 voly po 12,50 Fl. (zlatých) na skúšku, či mäsiari nepredražujú svoj tovar. Zistilo sa, že hodnota kože je 1,80 Fl., hodnota mäsa, loja a výška nákladov spolu 11,25 Fl., celkove 13,05 Fl. Na základe tejto skúšky sa určia ceny.”
Zákaz predkupovania aj priekupníctva
O niektorých praktikách pri obchodovaní a obchádzaní, resp. neobchádzaní vtedajších predpisov a nariadení svedčí aj dobový záznam zo 14. novembra 1533:
„Valentín Schneider žaluje istého Lacka z Krakova … :
- po prvé: zarába na obchode s Bystričanmi a predsa na Bystricu nadáva, napríklad nedávno v Schneiderovej vinárni, … že by bolo treba toto mesto znovu vypáliť … dosvedčil to i výčapník Ondrej a prachár Klimko.
- po druhé: hnevá sa na mesto najmä preto, že mu zhabalo a znehodnotilo falošné mince a ešte bol aj uväznený.
- po tretie: Lacko poškodzuje tunajších mešťanov predkúpou vína, ktoré
skladuje v Kráľovej na ujmu mestských privilégií.
Lacko sa bránil tým, že na mesto nenadával, zhabané peniaze neboli jeho, ale patrili Jánovi Zápoľskému, za co bol on neprávom stíhaný a napokon víno kúpil pre Krakov a dal si ho iba Radvanskovcom uschovať keď tadeto tiahli Katzianerove jednotky… Konanie bolo pre nedostatok dôkazov odročené.”
Svedectvom toho, že mestskej rade záležalo na tom, aby pomery a podmienky obchodovania na banskobystrickom trhu boli usporiadané a čo najspravodlivejšie, je aj nariadenie vydané 3.10.1536:
„Štatút mesta o flárkach (kofách). Vzhľadom na to, že flárky predkupujú rôzny tovar, ktorý potom predávajú na trhu za premrštené ceny, rozhodla sa mestská rada zakázať im predkupovanie i priekupníctvo. Prístup na trh sa im dovolí len vo sviatočné dni, kým vo všedné dni musia ísť pracovať. Z tohto ustanovenia sa povoľuje výnimka 16 starým kofám, ani tieto však nesmú tovar predkupovať. (pripojený je ich zoznam s uvedením domov, v ktorých bývajú v podnájme – zväčša na Námestí).“
Tradícia trhov
Popri trhovisku na Hlavnom námestí (Ringu) sa od 16. st. obchodovalo aj na Hornom námestí. Tento stav sa v meste nemenil ani počas nasledujúcich storočí. Tradícia trhov sa v meste udržala až do polovice 20. storočia. V rokoch 1939 – 1941 mesto vybudovalo novú – murovanú tržnicu na Hornom námestí (v miestach niekdajšej promenády). Tá slúžila Banskobystričanom no i „cezpoľným” až do roku 1996, kedy ju asanovali. V tom istom roku na jej mieste „vyrástla” nová, o niečo modernejšia.
Z roku 1924 sa v archíve mesta zachoval zaujímavý dokument, ktorý súčasníkom môže lepšie priblížiť dobu a pomery, ktoré v období I. československej republiky sprevádzali obchodovanie na banskobystrickom trhu. Zastupiteľský zbor mesta 23. XII.1924 schválil „Tarifu miestnych poplatkov trhových mesta Banskej Bystrice”. V nej stanovil pevné sumy poplatkov za tovar predávaný na mestskom trhu a takmer vyčerpávajúco obsiahol rôzne formy jeho predaja, ku ktorým určil jednoznačné a pevné taxy.
Čítajte tiež:
Návrat do slávnej histórie Bystrice: Keď pod Urpínom vyrástol naj skokanský mostík v Československu!
Zábery, ktoré by bola škoda nevidieť: Zaspomínajte si, ako vyzerala Bystrica pred desiatkami rokov
Pozoruhodnosť, o ktorej vie iba málo Bystričanov: Takýto zemepis uzrel svetlo sveta v našom meste!
Cenník bystrického hotela z čias dávno minulých: Koľko kedysi pod Urpínom stálo ubytovanie, či pivo!
Bystrica v prúde času zažila vzostupy aj pády: 10 historických míľnikov, ktoré formovali naše mesto
Zdroj: Ján Baláž / Permon.eur