Bratislavskí študenti vyšli v novembri ´89 do ulíc ako prví. Riskovali stratu budúcnosti

O pochode študentov zo 16. novembra 1989 rozpráva vtedajší vysokoškolák a súčasný starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.

Katarína Winklerová

Študenti Filozofickej fakulty UK vyšli do bratislavských ulíc už v predvečer pražských udalostí zo 17. novembra 1989. Bol to prvý neformálny hlas vysokoškolákov volajúci po slobode.

O pochode, pri ktorom študenti riskovali bitku či prepustenie zo školy, rozpráva vtedajší študent a dnešný starosta Starého mesta Radoslav Števčík. Ako mladý vysokoškolák sa protestného pochodu bratislavských vysokoškolákov priamo zúčastnil. Na minuloročnom Festivale slobody si na emotívne obdobie zaspomínal.

Pochod bol reakciou na viaceré udalosti

21. augusta 1989 tzv. Bratislavská päťka Kusý, Ponická, Čarnogurský, Selecký, Maňák chcela položiť kvety na miesto, kde bola zastrelená mladá študentka Danka Košanová v čase príchodu spojeneckých vojsk v auguste 1968. Následne boli všetci piati zatknutí. V októbri a novembri sa pred Justičným palácom, kde boli zadržiavaní, organizovali zhromaždenia za ich prepustenie.

„Keď sa blížil 17. november, Deň študentstva, chceli žiaci vysokých škôl protestovať tiež. Dátum 16. novembra si zvolili preto, lebo bol štvrtok a v piatok väčšina študentov cestovala domov. Stretli sme sa o piatej popoludní na dnešnom Hodžovom námestí a chystali sa vyjadriť svoj názor na to, čo sa v krajine deje,“ rozpráva Radoslav Števčík.

Bolo to už v časoch perestrojky, keď sa komunistický blok začal otriasať. „Na námestí sa nás vtedy zišlo približne 200 až 300 študentov. Nemali sme nijaký vopred pripravený scenár. Na úvod sme si zaspievali Gaudeamus Igitur a štátnu hymnu.“

Ruka v ruke

Okolo študentov sa začali schádzať známe bielo-žlté vozidlá verejnej bezpečnosti. „Nebolo kam uniknúť, tak sme išli do podchodu. Chytili sme sa za ruky a vytvorili „hada“, kráčali sme cez Poštovú ulicu a Námestie SNP, ďalej cez Klobučnícku na Námestie 4. apríla (dnešné Hlavné námestie) až na Hviezdoslavovo námestie,“ spomína Števčík.

V tej dobe sa mal v Mlynskej doline stavať jadrový reaktor, čo sa študentom nepáčilo. „Reagovali sme práve na tento problém. Keď sme však prišli na Hviezdoslavovo námestie, kde sa 25. marca 1988 konala sviečková manifestácia, ktorá bola jedným z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu a bola potlačená, začal sa pokrik meniť a všetci nahlas opakovali: Sloboda! Sloboda!,“ opisuje vtedajší vysokoškolák.

S policajtmi v pätách

Študenti vytvorili kruh a nahlas volali po slobode. V socialistických časoch na to mohli škaredo doplatiť bitkou od VB, vyhodením zo školy a najmä nemožnosťou robiť to, po čom túžia. V dobe pred Nežnou revolúciou sa nedalo študovať v zahraničí, ak nepočítame Sovietsky zväz. Človek mal život nalinkovaný dopredu a sám sa mohol rozhodovať len čiastočne.

„Práve toto sme ako študenti túžili zmeniť. Ďalej sme pochodovali po Vajanského nábreží pred filozofickú fakultu. Celú akciu monitorovala Slovenská televízia. Išli sme po chodníku, lebo ak by sme vyšli na cestu, mohli by nás zadržať a pochod stopnúť,“ hovorí Števčík.

Rozhovor so Šlapkom

Na vtedajšej Suvorovovej ulici sa už k študentom blížili policajti. Niekdajší vplyvný funkcionár Komunistickej strany Slovenska Gejza Šlapka práve vtedy vyšiel z budovy Ministerstva školstva a dal sa s mladými ľuďmi do reči.

„Diskusia sa končila dohodou, že sa vtedajší zástupcovia ministerstva školstva stretnú so študentmi v pondelok 20. novembra a budeme hovoriť o problémoch na školách.“ Policajti sa potom stiahli a pochod sa rozplynul. „Na naše prekvapenie televízia vo večernom spravodajstve odvysielala reportáž o tomto pochode.“

Radoslav Števčík po udalostiach zo 17. novembra v Prahe v pondelok 20. novembra 1989 patril medzi iniciátorov štrajku študentov bratislavskej Filozofickej fakulty UK, ktorá vstúpila do štrajku ako prvá fakulta na Slovensku.

Zdroj: TASR

Spomienka na odvážnych

Odvahu študentov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ktorí deň pred oficiálnym začiatkom revolúcie riskovali svoje životy a vyjadrili svoj nesúhlas s totalitným režimom, si pripomenú vo štvrtok 16. novembra 2017 v priestoroch ich „alma mater“ na Gondovej ulici. O podujatí informovali organizátori Veľkého protikorupčného pochodu.

Súčasťou spomienkového popoludnia bude aj vydanie zborníka Valéra Mikulu s názvom Filozofi v Novembri. Publikácia obsahuje archívne dokumenty, prepis zvukových záznamov z fakultných stretnutí, novinové články, rozhovory a spomienky aktérov na udalosti konca novembra a decembra roku 1989. Text dopĺňajú dobové dokumentárne fotografie. Podujatie sa začne o 16.30 h.

„Po skončení sa verejnosť zastaví pri pamätníku Dany Košanovej, študentky, ktorá zahynula pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy na schodoch UK,“ uviedli organizátori podujatia. Odtiaľ sa pôjde k bývalej budove ministerstva školstva, kde Henrieta Hrinková prvýkrát formulovala požiadavky študentov. „Spomenieme si na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami, a ktorým dnes vďačíme za slobodu,“ uzavreli organizátori.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame