Čakala na nich veľmi náročná úloha: Telá záchranárov ich kolegovia už odviezli z miesta tragédie

„Na mieste nehody sú momentálne vyšetrovatelia leteckého dopravného úradu Slovenskej republiky, ktorí urobili obhliadku miesta tragédie. V spolupráci s hasičmi a horskou službou sa podarilo vyslobodiť telá obetí a následne transportovať z miesta nehody,“ priblížil hovorca ministerstva vnútra SR Ivan Netík. Vyšetrovatelia budú musieť podľa neho urobiť nejaké závery z vyšetrovania, na ktoré však ešte bude potrebné počkať.

„Pre všetkých je to veľmi ťažké, pretože s týmito záchranármi boli v pravidelnom kontakte a na mnohých akciách spolupracovali. Pre každého záchranára je niečo také veľmi tragické, pretože mu vlastne odchádzajú kamaráti,“ dodal Netík.

Tesne po nehode na miesto prišli v prvom rade hasiči, horskí záchranári a polícia. Najprv bolo potrebné zistiť, či niekto z účastníkov nehody nejaví známky života a následne vykonať všetky úkony, aby nedošlo k úniku ropných látok. Celú oblasť policajti uzavreli, rovnako je momentálne uzatvorený aj turistický chodník v Prielome Hornádu.

„Chlapec, ktorého šla posádka vrtuľníka zachraňovať, spadol dole z chodníka smerom k Hornádu, mal zlomeninu dolnej končatiny. Hneď, keď sa stalo to nešťastie, tak sme na miesto vyslali ďalšiu skupinu, ktorá ho z terénu vyslobodila,“ doplnil šéf HZS Jozef Janiga. Odhaduje, že pád vrtuľníka sa stal približne 150 metrov vzdušnou čiarou od miesta, kde spadol nemecký chlapec a zranil sa. Celá skupina turistov mohla podľa neho nešťastie aspoň sčasti vidieť, jeden zo skupiny dokonca pomáhal navigovať vrtuľník, ktorý prišiel na pomoc. Zranenie chlapca bolo podľa Janigu plne indikované na zásah vrtuľníka.

„Už teraz je isté, že došlo pri páde vrtuľníka k pretrhnutiu dvoch káblov vysokého napätia, na druhej strane časť káblov sa nachádzala aj na rotore samotného vrtuľníka, takže ten zásah tam bol evidentný, avšak ako došlo k zachyteniu tých lán, to už je vec na vyšetrovateľov,“ zdôraznil Janiga.

Podľa neho sa mohol pod nehodu podpísať aj západ slnka, ktorý mohol pilota oslepiť. V prípade, že sa vtedy pozrel do rokliny, ktorá je tmavá, nemusel dobre vidieť, čo sa dole nachádza. Druhá vec je, že na elektrických kábloch sa nenachádza také značenie, výstražné prvky, príp. kontrastné balóniky, na aké sú ľudia zvyknutí v západných krajinách. „Tých možností, prečo sa to stalo, je určite viac, letové podmienky mali byť podľa našich informácií v čase zásahu dobré,“ dodal šéf HZS. Odhaduje, že vrtuľník mohol spadnúť z výšky 100 až 200 metrov. Časť pádu stlmili stromy.

Príslušník HZS sa na palubu vrtuľníka berie pri zásahu v Slovenskom raji zvyčajne kvôli tomu, že sú tam hlboké rokliny a je potrebné robiť dosť dlhý spust a výsadok. Horský záchranár tam v podstate zabezpečí miesto, aby letecký záchranár mohol robiť svoju prácu. "„Pán Leskovjanský patril medzi našich veľmi dobrých a svedomitých pracovníkov a zároveň veľmi dobrých lezcov. Všetkých nás mrzí, čo sa stalo, je nám ľúto najmä rodín, ktoré tu po nich ostali,“ uzavrel Janiga. Naposledy zahynuli horskí záchranári pri leteckom zásahu v roku 1979, keď prišla HZS o štvrtinu svojich členov.

Ďalšie články o smutnej tragédii:

Zachránili množstvo životov, napokon vyhasli tie ich: Na palube zahynuli skúsení záchranári

Smutné zábery z miesta nešťastia: Vrtuľník sa zrútil v polovici lesa, ostali z neho len trosky

Na hroznú tragédiu reagoval už aj šéf parlamentu: Vyjadrenie ľútosti príbuzným obetí