Cestovateľka Denisa (26) zo Zámkov: Zažila ploštice v USA, no v Londýne si žije svoj sen
V dnešnej dobe už nie je nič výnimočné na tom, že ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. Prinášame vám rozhovor s Denisou Blahovou (26), ktorá sa po rôznych pracovných skúsenostiach usadila v Londýne. V rozhovore nám prezradila množstvo zaujímavostí z práce mimo Slovenska.
26-ročná rodáčka z Nových Zámkov Denisa Blahová pracuje momentálne ako recepčná v krajine monarchov. Po skutočne pestrých pracovných príležitostiach v rôznych krajinách, si momentálne žije svoj sen. Prečítajte si, čo nám v rozhovore prezradila.
Ako si sa dostala k cestovaniu?
Kvôli cestovaniu som sa rozhodla ísť študovať na hotelovú akadémiu a nie
gymnázium. Pamätám si ako malá som otcovi hovorila, že mne nebude vadiť,
ak aj v nejakom karavane budem bývať, pokiaľ budem veľa cestovať. Doma
boli však iné priority, takže rodinné cesty ak boli, tak jedine do Tatier
alebo do Maďarska. No mňa to stále ťahalo do neznámych krajín, spoznávať
kultúru a ísť čo najďalej od toho poznaného.
Kedy sa ti teda podarili prvé cesty do nepoznaného?
Zo strednej školy bol prvá možnosť ísť do zahraničia na mesačnú stáž.
Tá prišla, keď som bola v 3. ročníku. Na stáži sa nás zúčastnilo
10 študentov aj s profesorom angličtiny. Cestovali sme do Slovinska do
mestečka Radenci, kde sme praxovali v hotelovom komplexe, obsluhovali
v reštaurácii alebo pomáhali v kuchyni a raz do týždňa absolvovali
výlet. V treťom ročníku bola ďalšia možnosť ísť do Grécka. Cez
ľahký pohovor angličtiny nás zaradili do hotelov a s kamarátkou som sa
dostala na ostrov Rodos do 5* hotela Rhodos Palladium Hotel (neďaleko Faliraki)
Školská stáž tam trvala 4 mesiace a pracovala som na Room Service – teda
etážový spôsob obsluhy na izbách, i výpomoc v baroch a reštauráciách
hotela.
Kedy prišli ďalšie možnosti?
Vo štvrtom ročníku sme mohli využiť opäť iba Grécko, no i napriek
skvelému zážitku z predošlého roku, som typ človeka, ktorý je pravý
cestovateľ a veľmi ťažko idem na rovnaké miesto dvakrát.
Na svete je toľko krásnych miest, že jeden život nestačí na to, aby sme čo i len štvrtinku z toho videli, tak prečo strácať čas a ísť niekam viackrát?
No iná možnosť nebola, tak som súhlasila…lepšie byť v zahraničí ak je možnosť. Avšak museli sme ísť kvôli mne aspoň na iné miesto, tak sme išli do iného hotela pri Lindose. Hotel sa volal Lindos Mare **** a pracovala som pri pool bare. Našťastie hoteloví hostia boli viac menej Angličania, takže angličtina sa tento druhý rok na mňa lepila o dosť ľahšie.
Čo si robila po strednej škole?
Po strednej škole som sa prihlásila na Ekonomickú univerzitu, Obchodná
fakulta, Odbor – Podnikanie v obchode a v cestovnom ruchu. Po druhom
ročníku som išla do zahraničia na Maltu do 4* hotela. Bola som tam iba cez
letné prázdniny počas 2 mesiacov, no Malta je maličká, takže som ju
stihla celkom precestovať. Na škole som ukončila iba bakalára a
nepokračovala som v štúdiu. Po treťom ročníku som vycestovala na Cyprus.
Tam som pobudla 5 mesiacov. Pracovala som v 5* hoteli. (Adams beach hotel,
v Ayia Napa) Pracovala som ako čašníčka okolo bazénov a na pláži. No po
skončení sezóny som sa dostala domov a uvažovala ako ďalej. Skúsila som si
prácu v Bratislave, no akosi som sa tu necítila pohodlne. Stále ma to
ťahalo preč.
Kam viedli tvoje kroky po pracovnej skúsenosti
v Bratislave?
Vyskúšala som iný typ krajiny a ďalšie leto som strávila vo Švajčiarsku
v dedinke Innertkirchen, pri Meiringene. Tam som sa učila používať
nemčinu, ktorú som sa kedysi na strednej učila, no nebola to nikdy moja
silná stránka. Švajčiarsko ako krajina a výhody pre človeka boli
výborné, no ja som nemala dostatočne dobrý jazyk a mala som veľké
nešťastie na zlého šéfa, bolo to doslova utrpenie, no čo sa peniažkov
týkalo, tak to sa konečne oplatilo, ale zdravie za to nestojí.
Čo nasledovalo po nepríjemných skúsenostiach so šéfom
v Švajčiarsku?
Vo Švajčiarsku som pochopila jednu vec. Že moje miesto je v Anglicku. Nikdy
predtým som sem nechcela prísť a aj tentokrát sa mi sem nešlo ľahko.
Dostala som sa do maličkého baru spojeného s reštauráciou uprostred
malinkých dedín, neďaleko Bristolu (Bridgwater). Robila som tam viac menej
všetko, obsluhu, barmanku, upratovačku, umývačku riadov… Tu sa to volá
jedným názvom – general assistant. Super miesto na zdokonalenie jazyka,
šetrenie, no žiadne miesto kam ísť von, žiadny život…
Čo nasledovalo po škole?
V lete som absolvovala moje vysnené miesto a vysnenú dovolenku v USA. Išla
som s kamarátkou a najprv sme pobudli 4 dni v New Yorku, potom 4 týždne
na Miami, kde sme chodili do anglickej školy, výlet na Bahamy, San Francisco,
Las Vegas a Los Angeles. Dokopy sme boli preč iba dva mesiace, ale prišli sme
s batohom zážitkov. Po tejto ceste som sa rozhodla už nájsť si normálnu
prácu, kde zotrvám viac ako pár mesiacov a prestanem takto „kočovať“
medzi krajinami, resp. budem iba dovolenkovať.
Čo robíš v Londýne momentálne a aká je tvoja pracovná
náplň?
Momentálne žijem svoj sen. Nikdy som nemala akési veľké pracovné ciele,
skôr tie cestovné, ale túžila som už dávno robiť recepčnú. Podarilo sa
mi to a momentálne pracujem ako recepčná v 5* hoteli Grange St. Pauls
v centre Londýna. Nakoľko je to veľký hotel (až 460 izieb), práca je
rozdelená na viac tímov a ja mám na starosti check in a check out. Prišla
som sem koncom septembra 2014, takže som tu iba krátko, ale neviem si to
vynachváliť. Mám svoj život – učím sa nový jazyk, práca ma baví a
stále sa mám čo učiť. V práci je možnosť kariérneho rastu, takže
motivácia tam je, a keď mám voľno, stačí iba nasadnúť na bus, či metro
a vždy sa ocitnem na nejakom neznámom mieste, ktoré môžem objavovať, akoby
som stále iba cestovala. No čo je najdôležitejšie, cítim sa tu ako doma.
Akoby som sem patrila :)
Aké zaujímavé miesta si tam navštívila?
Tak samozrejme tie najväčšie vychytávky ako Westministerský palác, Big
Ben, London Eye – odkiaľ bol krásny Silvestrovský ohňostroj, Národné
historické múzeum, Národnú galériu, Tower Bridge, Greenwich, Stonehenge,
Camden Town a mnohé iné.
Aké skúsenosti si v zahraničí nadobudla?
Život v zahraničí mi dal veľa. Naučila som sa postaviť na vlastné nohy,
postarať sa o seba, vybojovať to po čom som túžila, otužilo ma to
v nebojácnosti, pracovitosť a samozrejme všade človek počas ciest natrafí
na niečo zaujímavé, čo ešte nevidel. Každá cesta je obohacujúca.
Chystáš sa na Slovensko niekedy vrátiť?
Po pravde neviem. Mám tam rodinu a kamarátov, ale keď si pomyslím na
pracovné možnosti, budúcnosť, kúpu nehnuteľnosti, tak ma akosi tá
myšlienka odrádza. Možno raz, nič nie je nemožné, ale zatiaľ som sa
rozhodla na nejaký čas usadiť tu.
Aké sú podľa teba rozdiely práce v zahraničí a na
Slovensku?
No v dnešnej dobe už závisí viac menej od firmy, v ktorej človek pracuje
ani nie tak na krajine. Už aj u nás na Slovensku sú zahraničné
prosperujúce firmy so zaujímavými platovými podmienkami, vyžaduje sa
komunikácia v cudzom jazyku a plus lákavé benefity. No u nás sa napríklad
ešte nestretávame s toľkou mnoho kultúrou ako vonku. Všetko má svoje
výhody aj nevýhody. Napríklad výhodou v zahraničí sú platové podmienky
ešte stále vyššie ako doma, i keď nie tak výhodné ako pred niekoľkými
rokmi, no ešte stále. Skúsenosti nadobudnuté v zahraničí sa úplne inak
berú do ohľadu, oťukanie sa jedinca vo svete a samozrejme cestovanie :)
Nevýhodou zahraničia je, že vždy si iba prisťahovalec a veľmi ťažko je sa včleniť do spoločnosti, diaľka od rodiny a priateľov, ťažké začiatky a keď sa chceš niekam dostať, treba začať stále od „podlahy“.
Akí sú tam ľudia v porovnaní so Slovákmi?
U nás v práci je výborné, že sme perfektný kolektív z rôznych krajín
sveta a hovoríme rôznymi jazykmi, mám kolegov zo Srí Lanky, Filipín, Indie,
Bulharska, Rumunska, Ruska, Maďarska, Slovenska, Poľska, Francúzska či
Švédska. Avšak okrem toho je celkom ťažké si nájsť kamarátov, pretože
napríklad aj u mňa na dome kde bývam, nás je 7 ľudí dokopy a každý
žije svoj život vo vlastnej izbičke.
Zažila si tam nejakú vtipnú príhodu, na ktorú keď si
spomenieš, tak ťa vždy rozosmeje?
Mám ich asi milión, ale ako naschvál si neviem na žiadnu spomenúť…
Aká bola naopak, najhoršia príhoda, na ktorú nerada spomínaš?
Tak to bolo v USA, keď sme mali dočinenia s plošticami prvýkrát v živote. Teraz sa na tom smejeme, no musím uznať, že zo všetkých mojich ciest, toto bolo fakt odporné a nikomu to neprajem zažiť.
Dá sa to zvládať psychicky? Predsa len tá vzdialenosť od rodiny
a priateľov?
Som rodený optimista a hovorím, že všetko sa dá, len treba chcieť. Na
všetko si vie človek zvyknúť a v dnešnej dobe sú letenky za babku ;)
Mohlo by vás zaujímať:
- Nikoleta (25) o práci recepčnej v Londýne: Do Anglicka som odišla žiť, nie pracovať
- Nové Zámky budú vždy jej domovom, no nevidí tu svoju budúcnosť: Carmen (22) o práci au-pair v Londýne
- Cestovateľ Kamil (22) o práci v USA: Chcel som robiť viac hodín, no nedalo sa!
- Zámčanka za veľkou mlákou: Falošné ús-mevy Američanov mi nevadia, domov sa tak ľahko nevrátim
Foto: Archív Denisy Blahovej