Chronicky známe i také, o ktorých ste možno ešte nepočuli: Poznáte povesti zo Žiaru a okolia?
I naše okolie je opradené rôznymi povesťami. Oprášte lokálpatriotské vedomosti a pozrite si chronicky známe príbehy z nášho regiónu, ale i také, s ktorými sa možno stretnete po prvý raz.
Záchrana v poslednej chvíli
Zrejme najznámejšou povesťou spájajúcou sa s naším mestom tá o vzniku hradu Šášov. A ako to už v podobných príbehoch býva, i v tomto tiekla krv. Zvolenský hradný pán, ktorý mal veľkú záľubu v poľovačke, dlho nevedel naďabiť na dobrú korisť. Keď však po dlhom poľovaní narazil na statného medveďa, pochybil a zoči-voči šelme mu šlo o život. V poslednej chvíli mu pomocnú ruku podal šašo, ktorý podráždeného medveďa zaťal sekerou. Niektoré verzie povesti hovoria že záchranca sa volal Ladislav a ozrutnému zvieraťu rozťal hlavu. Hrad Šášov, ktorého ruiny sa dodnes týčia nad naším mestom, mal byť postavený záchrancovi ako odmena za hrdinský čin.
Šášovská legenda pokračuje
Odvážny šašo, ktorý zachránil svojho pána a dal meno hradu nad mestom, sa volal Ladislav. Podľa povesti mal ale udatný šašo i rovnako udatného syna, Ladislava mladšieho. Keď mal dvadsať rokov, v malej dedinke, ktorá medzitým v krásnej prírode vyrástla pod hradom, vypukol požiar. Dvadsaťročný šuhaj neváhal, rýchlo zbehol z hradu do dediny a z horiaceho domu v poslednej chvíli zachránil dve malé sedliacke deti. Na žalostné žiadanie farára sa Ladislav do plameňov ešte raz vrátil, aby z kostolíka zachránil vzácny obraz. Za svoje hrdinstvo bol podľa povesti pozvaný na kráľovský dvor do Pešti.
Povesť o Jastrabej
Povesť o svojom vzniku má aj dedinka v Kremnických vrchoch, Jastrabá. Ako sa dá predvídať, jastraby v nej zohrajú svoju úlohu. V hustom lese ležala malá dedinka, ktorá nemala meno, nad ňou sa vypínala vysoká hora z jednej strany akoby uťatá, čím vznikla strmá skala. Nad horou sa často objavil kŕdeľ jastrabov, ktorý zalietal až nad dedinu. Jastraby odnášali sliepky, holuby a iné drobné zvieratá z chudobných gazdovstiev. Raz zostal na skale, odkiaľ prilietali vtáky, zatúlaný chlapec z dediny, ktorého tam zahnala búrka.
Dedinčania ho bežali hľadať, nad skalou našli lietať nenávidený kŕdeľ jastrabov. Nejeden si pomyslel to najhoršie. Otec strateného chlapca si ale všimol, že let vtákov smeruje k rozpuknutému kameňu pod skalou. Tam našiel spať svojho syna, živého a zdravého. Dedinčania jastrabom odpustili a ich kŕdeľ odvtedy gazdovské dvory neraboval. Za preukázanie dobrých skutkov nazvali skalu pod ktorou našli chlapca Jastrabou skalou a svoju obec Jastrabou. Jastraba si vložili aj do svojho erbu.
Chamtivý gróf zo Starej Kremničky
V Starej Kremničke žil kedysi v drevenom hrade starý gróf. Patrili mu okolité zlaté bane, bol teda veľmi majetný, ale aj mimoriadne nenásytný. Svojich baníkov by najradšej z kože zodral, pretože chcel stále viac. Jedného dňa haviari narúbali samú hlušinu. Zlato nenašli ani na druhý, ani na tretí deň. Chamtivý gróf ich dal pre motiváciu zbičovať, ani po výprasku však baníci zlato nenachádzali.
Rozhodol sa teda nakloniť si ducha banského podzemia tým, že pre šťastie hodí do bane mladú dievčinu. Krásavica sa vzpierala, gróf ale nemal zľutovania. Pred smrťou padajúcu devu zachránil samotný banský duch. Úbohú dievčinu odmenil zlatom a grófa, ktorý bol pre bohatstvo ochotný urobiť čokoľvek, potrestal. Jeho i jeho hrad vtiahol do podzemských hlbín. Odvtedy o jeho krutovláde i drevenom hradnom sídle hovorí už len táto povesť.
Kremnický zlatý človek
Žiarčania majú Šášovského hrdinu, Kremničania svojho zlatého človeka. Povesť hovorí, že lovec Krmeš prichádzajúci od Šášova do hôr, kde neskôr vznikla osada Cremnychbana, zastrelil na úbočí vrchu Volle Henne jarabicu. V jej hrvoli našiel zrnká zlata. Postupujúc proti prúdu potoka do hôr objavil ložisko rúd s obsahom zlata a striebra. Tomu vládol obor z číreho zlata – Kovovlad, alebo aj kremnický zlatý človek. Ľuďom, ktorých sa začalo v týchto miestach hromadiť, ale nestačilo čo našli na povrchu a začali za zlatom chodiť až pod zem. Zlatý človek sa ale aj s pokladmi zaryl hlbšie do zeme. Ľudskú vôľu však nezlomil a haviari sa k cennému kovu napokon aj tak dostali. Potom už ľudia nikdy neopustili tieto miesta a vyrástla tu Kremnica, ktorá je dodnes dôkazom ľudskej sily, vôle a umu.
Záhadná chodba
A na záver ešte raz Šášov. Ten vraj okrem hrdinských povestí o Ladislavoch údajne skrýva i jedno hrozivé tajomstvo. Menej známy príbeh než ten vzniku hradného názvu je ten o chodbe pod hradbami. Tajuplná podzemná chodba má podľa povesti viesť z hradu až do kaštieľa v Ladomerskej Vieske. V nej sa má nachádzať zasypaná žena s dieťaťom i manželom, ktorí tam našli svoju smrť počas požiaru v ladomerskom kaštieli začiatkom 17. storočia pri pokuse uniknúť plameňom.
Foto: ilustračné