Do šiat spred stáročí sa už nezmestíme. Slovenky patria medzi najvyššie na svete

Podľa prieskumu, ktorý publikoval magazín eLife, sú Slovenky desiate najvyššie v celosvetovom meradle. Zaujímavé čísla vzišli zo vzorky približne devätnástich miliónov mužov a žien v 187 krajinách sveta za posledných vyše sto rokov. Ak by sa v súčasnosti priemerne vysoká Slovenka ocitla v roku 1800, spôsobila by veľký rozruch. Jednak by si nemala čo obliecť, pretože by jej vtedajšie oblečenie bolo primalé, jednak by sa na všetkých pozerala z výšky. O dve storočia neskôr sa v zaujímavej štúdii umiestnila v prvej svetovej desiatke.

„Výška sa v priebehu storočí menila aj u nás, je to krásne vidieť na historickom oblečení. Keď si pozrieme odev dospelého muža alebo ženy spred dvesto rokov, tak dnes sa do neho zmestia deti,“ hovorí pre Dnes24.sk etnologička Katarína Nádaská.

PREČÍTAJTE SI: Vývozu liekov by mal byť koniec. Zákon má byť konečne na strane pacienta

Antibiotiká ako zásadný faktor

„Je zrejmé, že v minulosti boli ľudia vzrastom menší, útlejší, menej vážili. Bolo to dané aj tým, že ľudia tvrdo fyzicky pracovali, muži boli šľachovití, ženy často rodili, mali osem až desať detí, čo nebolo výnimkou, prácou aj pôrodmi boli opotrebované. Veľkú rolu zohrala aj výživa. Dnešný človek už nemá núdzu o potravu, navyše tá je, obzvlášť mäso, plná antibiotík, pričom druhotným efektom takéhoto stravovania je to, že ľudia rastú, sú mohutnejší, vyšší a viac vyvinutejší,“ pokračuje Nádaská.

„Rapídne sa predlžuje aj celková životnosť, pred 150–200 rokmi sa ľudia dožívali kratšieho veku, pretože napríklad ženy dosť často zomierali pri pôrodoch. Ak sa muž dožil šesťdesiatky, bol považovaný za starca. Dnes je situácia opačná, šesťdesiatročný muž začína chytať druhý dych, užívať si zlatý vek. Naši predkovia teda žili podstatne kratšie, muži sa dožívali šesťdesiat rokov, ak sa niekto dožil šesťdesiatich piatich, bol už naozaj považovaný za pamätníka. U žien bola dĺžka života ešte o čosi kratšia.“

PREČÍTAJTE SI: Budeme sa potiť, alebo sa máme báť búrok? Čo nás čaká v druhej polovici leta

Výškou k lepšiemu zdraviu

Vedci zistili, že vyšší ľudia sú zdravší, nie je u nich také veľké riziko srdcových ochorení, v menšom počte sa vyskytujú aj tie dýchacie. V opozite však stojí väčšie riziko vzniku niektorých typov rakovín, za čím stoja rast podporujúce faktory, ktoré priamo úmerne môžu spôsobovať mutácie buniek. Na základe sociologických prieskumov sa zasa dá povedať, že naša výška súvisí aj so spoločenskou pozíciou a vzdelaním. Je nám síce geneticky daná, ale v priebehu rokov ju čoraz viac ovplyvňujú najrôznejšie negenetické faktory. Gény sa totiž nevyvíjajú tak rýchlo, ako sa mení doba, DNA teda podľa vedcov nie je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje výšku či dlhovekosť. Tým je prostredie, v ktorom žijeme.

„Dĺžka života je spájaná aj s jeho kvalitou. Tá sa odvíja od zásadného faktoru, ktorým je zdravotníctvo. V minulosti nebolo na takej úrovni, ako je tomu dnes, zomieralo sa na bežné choroby, ako je napríklad zápal pľúc. Výrazne pomohlo aj vynájdenie antibiotík, ktoré sa síce v dnešnej dobe zneužívajú, v kontexte minulosti ale vtedajší ľudia zomierali z nášho pohľadu na naozaj banálne choroby – zápalové ochorenia, taký zápal pľúc bol smrteľnou chorobou. Tubera zasa pravidelne „kosila“ ľudí, na našom území dokonca ešte aj v 19. storočí. Aktuálne významnú rolu v dlhšom živote zohráva dobrá zdravotná starostlivosť, týka sa to aj pôrodnosti, k faktorom, ktoré predlžujú život, treba prirátať aj vzdelanostnú úroveň,“ hovorí Nádaská.

PREČÍTAJTE SI: Analýza kvality života: Najlepšie sa žije v Európe, Slovensko však zaostáva!

Najvyšší ľudia sú v Holandsku a Lotyšsku

Podľa spomínaného prieskumu šla priemerná výška ľudí v jednotlivých krajinách výrazne hore. Z výsledkov vieme, že priemerne najvyšší muži žijú v Holandsku a ich výška dosahuje hodnotu 183 centimetrov, u žien hrá prím pobaltské Lotyšsko (ich polovičky sú na 4. mieste, pozn.) a číslo 170 centimetrov. Slovenkám patrí šiesta priečka. Susední Česi sú vo všeobecnosti vysokým národom, ženy obsadili štvrté a muži na desiatom mieste. Na opačnom póle sa pre zmenu nachádzajú ostrovania z juhovýchodnej Ázie – muži Východného Timoru, najnižšie ženy zasa v priemere (ani nie 1,5 m) nájdeme v stredoamerickej Guatemale.

„A či je možné, že o tristo rokov budú na Zemi žiť 250-centimetroví obri? Ktovie, či sa to dá takto povedať, je to smelá prognóza. Istým ale je, že priemerná výška šla za posledných dvesto rokov hore takmer o pol metra. Či to ale pôjde práve takýmto tempom si netrúfam prognózovať, bude záležať od samotného vývoja sveta,“ dopĺňa etnologička.