FOTO: Svet sa rozlúčil so zosnulým hercom Mariánom Labudom (†73)

Slovenská divadelná verejnosť sa v piatok dopoludnia rozlúčila s hercom Mariánom Labudom, ktorý zomrel 5. januára vo veku 73 rokov.

Na poslednej ceste sa s umelcom prišli do sály činohry v novej budove SND rozlúčiť kolegovia aj priaznivci divadelného umenia.

V smútočných príhovoroch vystúpili prvý generálny riaditeľ SND Marián Chudovský, riaditeľ činohry Michal Vajdička, starosta obce Hontianske Nemce Jozef Nemec, hereckí kolegovia Martin Huba, Milan Kňažko, Emília Vášáryová, Bolek Polívka, Dušan Jamrich, František Kovár, Daniel Fischer, Jana Kovalčíková, režiséri Juraj Nvota a Martin Šulík.

Smútočné zhromaždenie oslovil ako prvý Chudovský. „Opäť odchádza jeden z nás, významný predstaviteľ slovenského herectva, dlhoročný popredný člen činohry a oddaný služobník a milovník Tálie. Vedeli sme, že ho zdravie sporadicky zrádzalo, no predsa nás jeho odchod zaskočil a zarmútil. Bude veľmi chýbať svojim kolegom v divadle, svojim priaznivcom, divadelnému publiku, ale najmä svojim najbližším. Odchádza od nás herec mnohorakého talentu, s mimoriadne bohatou umeleckou bilanciou, kolega a priateľ.“

„Na javisku národného divadla vytvoril 45 nezabudnuteľných postáv, od režisérov vyžadoval vždy profesionalitu a vystavoval ich náročným úlohám,“ vyzdvihol prácu odchádzajúceho umelca Vajdička.

Scenár poslednej rozlúčky ponúkol aj zostrihy z divadelných predstavení, televíznych a hraných filmov. Zavrela sa posledná opona, zaznel posledný potlesk postojačky vďačného publika. V osobe Mariána Labudu stráca slovenská kultúra nielen jednu z najvýraznejších hereckých osobností svojej generácie, ale slovenského divadla vôbec.

Marián Labuda sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemciach. Už počas štúdia na Vysokej škole múzických umení stál spolu so svojimi generačnými spolupútnikmi pri jednom z najväčších medzinárodných úspechov slovenského divadla – slávnej inscenácii Kyrmezerovej Komedii české o bohatci a Lazarovi (1964) v réžii Milana Sládka a Eduarda Žlábka. Už ako študent hosťoval v SND a po absolutóriu sa stal i jeho členom (1965 – 1968).

Súbor Činohry SND však opustil a podujal sa byť spoluzakladateľom dôležitého míľnika v dejinách slovenskej kultúry – Divadla na Korze. V tomto legendárnom generačnom divadle sa naplno uplatnil Labudov zmysel pre grotesku a tragikomické postavy. Po zrušení Divadla na Korze sa stal členom hereckého súboru Novej scény, kde pôsobil až do roku 1990.

V roku 1990 sa znova stal členom Činohry Slovenského národného divadla. Nasledovala tu celá plejáda výrazných postáv, v ktorých predviedol celý svoj diapazón skúseného a zrelého herca. Diváci našej prvej scény si ho pamätajú ako Herzla z Mein Kampfu (1991), Pantaloneho zo Sluhu dvoch pánov (1991) či Willieho Clarka zo Zlatých chlapcov (2010). Jeho poslednou úlohou na doskách Slovenského národného divadla bola postava Krautkopfa v Nestroyovom Pánovi Mimo (2014).

Bohatá je i Labudova filmová kariéra. Diváci si ho pamätajú ako skvelého komika z Ťapákovej populárnej komédie Pacho, hybský zbojník či zo Zacharových Sebechlebských hudcov (1975). Psychologicky intímnejšie a komplikovanejšie roly si zahral vo filmoch Martina Šulíka Orbis Pictus (1997), Zabíjačka (1999) či Krajinka (2000). Najslávnejšou šulíkovskou postavou Mariána Labudu bol otec vo filme Záhrada (1995), za ktorého dostal Českého leva.

Bol obľúbeným hercom českých filmových režisérov, ktorí často siahali po jeho talente. V Česku natočil okrem iného filmy Buldoci a třešně (1981), Dobří holubi se vracejí (1988), Anděl svádí ďábla (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Akumulátor (1994) či Kráľ Ubu (1996), za ktorého si vyslúžil nomináciu na ďalšieho Českého leva. Úspech mu priniesla spolupráca s oscarovým režisérom Jiřím Menzlom, s ktorým natočil filmy Konec starých časů (1989), Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Obsluhoval som anglického kráľa (2006). Najslávnejšou filmovou postavou Mariána Labudu bol však šofér Pávek z filmu nominovaného na Oscara Vesničko má středisková (1985).

Zdroj: TASR

Odporúčame