Historický paradox spred desiatok rokov: Vedeli ste, že Bystrica musela brániť vlastných vojakov?

Zdroj: TASR

V prvých dvoch rokoch Československej republiky v meste účinkoval poľný pluk č. 16, ktorý svojím spôsobom nadväzoval na bývalý honvédsky pluk č. 16 z čias Rakúsko–uhorskej monarchie. Snahou ministerstva obrany bolo čo najskôr reorganizovať armádu tak, aby mohla plniť zodpovedajúce úlohy v novom štáte. Z toho však vyplývalo nielen nové zameranie a premenovávanie plukov, ale aj ich prekladanie do nových pôsobísk.

Žiadosť o intervenciu

A tak sa 30. augusta 1920 veliteľ náhradného práporu č. 16 v Banskej Bystrici mjr. Oldřich Svatoš písomne obrátil na „slávny magistrát mesta Banská Bystrica“ so žiadosťou o intervenciu. Vysvetlil, že „domáci“ poľný pluk č. 16 bol preložený do Košíc a zatiaľ nie je rozhodnuté, či náhradný prápor č. 16 zostane v Banskej Bystrici alebo bude v rámci mierovej organizácie prevelený do Jelšavy, prípadne do Rimavskej Soboty.

Ďalej vysvetlil, že „poněvadž čs. p. pl. čís. 16 jest plukem domácím a doplňuje se, nejen ze župy Zvoleňské, nýbrž také ze sousední župy Gemerské a Novohradské, jest město Banská Bystřice centrem celého obvodu z něhož se p. pluk čís. 16 doplňuje, přirozeně tedy lpí mužstvo na našem mestě, ježto mu příznivým železničním spojením jest umožněno jich rodiny a příbuzné i na docela krátkou dobu navštěvovati, což by ovšem přeložením do Jelšavy neb do Rimavské Soboty téměř vyloučeno bylo. … Jsme toho názoru, že slavný magistrát jistě nasadí vše, by 16. pluk s náhradním praporem 16 zůstaly i nadále v krásné Bystřici. … Mužstvo 16. pěšího pluku bude jistě velikým díkem slavnému magistrátu za jeho intervenci zavázáno.“

Tomuto však predchádzal list mešťanostu Júliusa Cesnaka, ktorý sa už 6. januára 1920 obrátil na poslanca Národného zhromaždenia Viliama Paulinyho (1877–1945). Adresovaný bol s informáciou o presťahovaní pluku a so žiadosťou, aby prosbu o ponechaní vojakov v meste predostrel príslušným vrchnostiam – „Clubu slovenských poslancov“ i ministrovi národnej obrany. Zdôvodňoval to nielen dopĺňaním pluku zo Zvolenskej župy a okolia, čím vojaci v blízkosti svojich rodín oduševnenejšie vykonávajú vojenskú službu.

List ministrovi

Tiež aj jeho zásluhami na obrane mesta a mnohostrannou spriaznenosťou obyvateľov, vojakov a dôstojníckeho zboru. Deň po obdržaní listu od veliteľa O. Svatoša putoval 31.8.1920 list banskobystrického mešťanostu priamo ministrovi národnej obrany Ivanovi Markovičovi do Prahy. V nadväznosti na informáciu o presťahovaní 16. pluku napísal:

„Následkom toho prinútení sme v mene a záujme obecenstva nášho mesta, ba i celej župy všetky kroky urobiť, aby tento pluk, poťažne náhradný prápor v Baňskej Bystrici ponechaný bol. Všeobecne je známo, že sa tento pluk zo Zvolenskej župy doplňuje, že tento pluk nie len teraz, ale i za maďarskej vlády stále v Baňskej Bystrici mal svoje miesto, lebo vojaci pluku bývajúc z okolia už i z lásky k bližšej rodnej zeme sa tu lepšie cítili, ba boli radi, že sú od rodičov, od svojich príbuznych neni odtrhnutí, že nevezme im mnoho času svojich navštiviť, ba myslime i z ohľadu štátneho hospodárenia je to lepšie, že ten vojak nemusi mnoho cestovať na štátne trovy k svojmu pluku, takrečeno je pri ruke…“

Meštanosta na konci listu dokonca prisľúbil: „Čo sa tyka umiestnenia pluku, akonáhle to pomery dovolia, postaráme sa o to, aby bol v moderných kasárňach ubytovaný.“

Určite nezostalo iba pri písomných prosbách a intervencie sa uskutočňovali aj v osobnom styku. Ako to teda napokon dopadlo? Podarilo sa Banskej Bystrici ubrániť svojich vojakov? 9. septembra 1920 prišla mestskému úradu odpoveď z organizačného oddelenia generálneho štábu ministerstva národnej obrany v Prahe. Vysvetľuje sa v nej, že bývalý honvédsky pluk č. 16, v tom čase československý strelecký pluk č. 16 sa dopĺňal z honvédskeho doplňujúceho okresného veliteľstva v Banskej Bystrici, pričom ohraničenie týchto okresov v Uhorsku nebolo identické s tými, z ktorých sa dopĺňalo radové vojsko.

Preto je pri novej organizácii brannej moci nevyhnutné, rozdeliť radové i honvédske veliteľstvá tak, aby to vyhovovalo stanovenému počtu peších plukov. A podľa tohto mesto Banská Bystrica prináleží k doplňovaciemu okresu pešieho pluku 25. List podpísal v.r. zástupca ministra gen. Otakar Husák.

Návrat do Bystrice

Celá záležitosť sa uzavrela na zasadnutí správneho výboru v Banskej Bystrici 17. septembra 1920. Z výťahu zápisnice, ktorý vydal hlavný notár, sa možno dozvedieť, že správny výbor prerokoval celý priebeh situácie a mešťanostových krokov od prvej informácie od veliteľstva až po odpoveď ministerstva národnej obrany. V závere je už len strohý oznam:

„Správny výbor to v známost vzal.“ Tieto zaujímavé informácie z histórie Banskej Bystrice sú uložené vo fonde mesta v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Na konci dokumentov z roku 1920 je rukopisná poznámka, že prišla správa, že v Banskej Bystrici napokon bude peší pluk č. 26, pretože p. pl. 25 bude preložený do Lučenca.

Tak sa aj stalo a až do roku 1938 v Banskej Bystrici pôsobil p.pl. 26 aj s vojenskou hudbou, ktorá sa ako jediné profesionálne hudobné teleso v regióne významne zaslúžila o rozvoj hudobnej kultúry mesta a okolia. Od roku 1919 pôsobil na poste kapelníka vojenskej hudby p.pl.16 Bedřich Holeček a v roku 1920 bol spolu s p.pl. 25 prevelený do Lučenca.

Do Banskej Bystrice sa však vrátil a so spojenými vojenskými hudbami peších plukov 25 a 26 pripravil domácemu publiku viacero hodnotných operných a operetných premiér a symfonických koncertov. To je už však iná kapitola z účinkovania vojakov v Banskej Bystrici.

Čítajte tiež:

Obdarovávanie domácností aj pomoc hasičom. Kominárska tradícia v dejinách Bystrice

Prvé skúšky dospelosti v Bystrici. Pred 160 rokmi maturovali iba dvaja žiaci

Najstaršie miestne názvy v Bystrici: Odkiaľ sa vzali Karlovo, Hušták či Banoš?

Bitka, ktorá vymanila Slovensko z područia Uhorska. Vedeli ste, že sa odohrala medzi Bystricou a Zvolenom?

Erotické podniky, kolkárne aj niekoľko kúpeľov… Medzi vojnami sme v Bystrici zažili nebývalý rozkvet

Keď baníctvo v Bystrici nahradil priemysel. Meštiansky cukrovar aj celožupná poisťovňa v meste

V hostincoch do signálu zvona aj zakázaný hazard…Ako sa pred stovkami rokov bavili Bystričania?

Text: Katarína Burkovská

Foto: ilustračné