Hokejový šampionát sa pre Slovákov skončil fiaskom. Prečo sa niekdajší majster sveta kvalitatívne prepadol?

V Petrohrade sme pritom začali ideálne. Výhry nad Maďarskom a Francúzskom v úvode turnaja dávali dobrý základ na štvrťfinále. Viedli sme aj nad Nemeckom, ale napokon po slabom, nebojovnom výkone plnom chýb prehrali zahanbujúco 1:5.

Ešte väčšia rana prišla po stretnutí s Bieloruskom. Cígerov tím síce po dvoch tretinách vyhrával 2:0, v tej tretej však, vyzerajúc, že s ňou ani nepočítal, štyrikrát inkasoval a postupové vyhliadky dostali výraznú ranu.

Nevieme zvládať dôležité momenty

Žiaľ, tá bola aj definitívna. Po očakávaných prehrách s Kanadou a Fínskom (zhodne 0:5) nám síce Nemci víťazstvom nad USA výrazne pomohli, ale keďže je tento šampionát pre slovenských reprezentantov v zásade len a len o sklamaní, postúpiť do štvrťfinále sa napokon nepodarilo.

Graňák a spol. potrebovali záverečný duel proti Spojeným štátom americkým vyhrať, čo sa aj podarilo, lenže nutnosťou bolo zvládnuť ho trojbodovo, teda v riadnom hracom čase.

Daňov gól, nanešťastie pre nás, prišiel až v predĺžení, výhra 3:2 je teda poriadne trpká.

Do popredia vystúpili neduhy, ktoré sme v Rusku videli pravidelne. Nepremieňanie šancí, individuálne chyby, nedodržiavanie taktického plánu, nedostatočné korčuliarska a palicová technika a často vypúšťanie súbojov nedostatočná bojovnosť.

PREČÍTAJTE SI: Keď víťazstvo neteší. Hokejisti zdolali USA, na MS ale končia sklamaní

Nedostatočná kvalita

Po súboji s USA sa síce dá povedať, že výkon nebol práve najhorší, lenže dôležitejší je výsledok. Mať možno namiesto Rewaya v tíme nejakého kvalitného strelca, tešíme sa dnes zo štvrťfinálovej účasti.

Mladý talent ale v rozhodujúcich momentoch v koncovke zlyhal, čím len napodobil vystúpenie slovenských útočníkov, ktorí sa v priebehu MS strelecky výrazne trápili. Sedem zápasov a len 15 gólov, teda niečo vyše dva na zápas je skôr forma tímu, ktorý hrá o záchranu, nie o postup do vyraďovacích bojov.

V dnešnej dobe sa nám ponúka nemilý pohľad na šport, na ktorý sme mohli byť pred rokmi právom hrdí.

Preč sú časy Šatana, Bondru, Pálffyho, Demitru, Mariána Hossu, Gáboríka či trénera Filca, preč je úspešné obdobie ovenčené cennými kovmi vrátane zlata, preč je optimizmus, ktorý vravel, že z úspechov naštartujeme celý hokej a rok čo rok sa budeme rovnať najlepším. Menovite Kanade, Rusku, Švédom, Fínom i Čechom.

Bežný fanúšik sa dnes pýta, ako sme do praxe premietli úspechy zo začiatku nového tisícročia, kde sa podeli Slováci v NHL, ktorých v naj lige sveta bývalo aj cez tridsať, kde sú výraznejšie talenty, ktoré by sa mohli rovnať s najlepšími svetovými hráčmi.

A čo štadióny, mládež, kde sú sponzori, ktorí mali byť minimálne po göteborgskom zlate 2002 celí bez seba, aby nášmu hokeju pomohli udržať sa na úrovni, kde sa každý fanúšik hrdo pýši prívlastkom hokejový národ.

PREČÍTAJTE SI: MS v hokeji s Dnes24.sk: Zostáva už len pár cien! Aj títo výhercovia si ich odnesú

Krutý pohľad

Aktuálna realita je však opačná, je krutá. Je navyše odrazom toho, ako sa u nás pracuje, aká je spoločnosť. Trikrát v rade sme sa nedostali do štvrťfinále MS a vyzerá to skôr tak, že bližšie ako k špičke máme už k tímom, ktoré sa spájajú s bojom o záchranu.

Dnešnej situácii neprospievajú ani neštandardné pomery v slovenskom hokeji. Značná časť osobností ako sú Handzuš, Lintner a pod. nesúhlasia s Igorom Nemečkom ako prezidentom SZĽH, prípravu na MS, resp. vyhliadky narušil aj bojkot hráčov, najvyššia domáca súťaž síce chcela, ale nijako viditeľne na kvalite nenabrala, pre potreby reprezentácie je teda viac menej nepoužiteľná. Teda, keď sa bavíme o potrebe priviesť do nároďáku overenú kvalitu.

A ako z toho von? Len poctivou prácou. To ale vie každý. Veľmi dobre aj taký Zdeno Cíger, ktorého premiéra v pozícii trénera na veľkom podujatí skočila sklamaním. Čo ale, keď sa s mládežou nepracuje správne, čo vtedy, keď v hokejovom zákulisí vládne nezdravé prostredie, čo s tým, že sa tí najlepší hráči do repre nehrnú? ** PREČÍTAJTE SI AJ: Vyrastá nám extrémistická generácia? Mladí hokejisti z Brezna ukázali sympatie Kotlebovcom

Viac než potrebná zmena

Chce to zmenu prístupu, zmenu rozmýšľania, na to ale treba jednoznačnú spoluprácu všetkých kompetentných zložiek, pretože na rovinu povedané, výhovoriek, utešovania sa a žabomyších sporov už bolo naozaj dosť.

Držme nášmu hokeju palce. A ešte viac ako to (výzva pre funkcionárov, trénerov, sponzorov), začnime už konečne poctivo pracovať a pozerať sa realite do očí, lebo sa nám veľmi rýchlo môže stať, že na časy, kedy sme na MS končili tesne pred štvrťfinále budeme ešte radi spomínať.