ROZHOVOR: Je Slovensko pripravené na dekriminalizáciu drog? Určiť jednorazovú dávku bude ťažké
Krajín, ktoré neposielajú bežných užívateľov drog do basy, je viacero. Na Slovensku je téma dekriminalizácie nelegálnych návykových látok stále tabu, ak nepočítame predvolebnú agendu liberálov. Sme pripravení zmeniť to?
Ak u vás polícia nájde jednorazovú dávku drogy pre vlastnú potrebu, nemusí to byť trestné. Ortieľ, ktorý nedávno vyriekol krajský súd v Bratislave, odštartoval búrlivú diskusiu. Nebol však prvý a zrejme ani posledný. Prípadov, keď sudca nepošle do basy človeka, u ktorého našli policajti pár jointov či tabletiek extázy, pribúda.
Pervitínová dilema
Naposledy vyvolal vášne prípad muža, u ktorého našla polícia malú dávku pervitínu. Súd rozhodol, že nebude trestne stíhaný, čo vyvolalo protichodné reakcie. Zatiaľ čo odporcovia hovoria natvrdo o dekriminalizácii drog, druhá strana oponuje, že istá tolerancia nie je na škodu.
K citlivému a individuálnemu posudzovaniu prípadov sa prikláňa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). S úpravou pravidiel drogovej politiky počíta aj Programové vyhlásenie vlády. Rezort spravodlivosti by chcel určiť hranice, ktoré sa dajú ešte považovať za dávku pre osobnú potrebu. Dôvod? Súdy budú mať v rukách nástroj, podľa ktorého budú môcť posudzovať jednotlivé prípady.
Čo na súčasný stav hovorí šéf Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica?
Pohľad odborníka na liečbu závislostí?
Možno rozhodnutie súdu považovať za dekriminalizáciu drog? A čo bude nasledovať potom?
Potenciálna zmena, na ktorej pracuje ministerstvo, je iba v jeho kompetencii. Zdravotnícki odborníci na túto problematiku môžu dávať iba rady a odporúčania. Z môjho pohľadu, ak takáto zmena prejde, budeme ju považovať za dekriminalizáciu drog.
Dá sa vôbec paušálne určiť, čo je jedna dávka pre osobnú potrebu a čo už nie?
Určiť niečo paušálne nebude vôbec jednoduché. Je to veľmi individuálne. Niekto potrebuje viac, niekto menej. Priamou aplikáciou drogy by sa nejaké hranice dali určiť, ale to je samozrejme neetické. Časť krajín v EÚ už takéto hranice jednorazovej dávky pre potreby Trestného zákona a Trestného poriadku, a samotného trestného konania, má určené. Záleží na tom, aký model by naši zákonodarcovia prijali. Na druhej strane, štát sa musí pripraviť aj na možné dôsledky.
Čo sa dá očakávať? Môžu plánované zmeny spôsobiť nárast konzumentov drog?
Praktická skúsenosť je, a to potvrdili aj výskumy, že najrizikovejšou skupinou sú mladí ľudia. Ak by nastali spomínané zmeny a znížia sa ochranné bariéry, ktoré tu teraz sú, musí štát výrazne posilniť ochranu mladých ľudí, osvetu medzi tínedžermi, kontrolovať či nedochádza k opakovanému použitiu drog, k vzniku závislostí. A to nie je jednoduché. Je to komplexný problém a štát musí nájsť určitú rovnováhu. Ak niekde uberie, inde musí pridať.
Ako je to v iných krajinách?
Sú krajiny, kde nekriminalizujú používateľov drog, ale zároveň oveľa viac chránia mladých ľudí. Napríklad v Portugalsku, kde to, zdá sa veľmi dobre funguje. Nevieme však predpokladať, čo sa stane v najbližších rokoch a aký bude mať tento prístup dôsledky.