Kelti na území Tvrdošoviec: Pozrite si úžasnú vizualizáciu ich osady, VIDEO
Fascinujú vás historické národy, ako napríklad Kelti? Teraz máme vďaka historickému nadšencovi z Tvrdošoviec možnosť zhliadnuť 3D animáciu ich osídlenia a presunúť sa v čase o stovky rokov späť.
Kelti boli prvý historicky doložený národ na území Slovenska. Na územie južného Slovenska prišli okolo roku 400 pred naším letopočtom. Zanechali tu mohyly, do ktorých pochovávali svojich mŕtvych. Pre živých stavali oppidá – predchodcov budúcich miest. Na našom území razili aj prvé mince. Išlo o remeselne veľmi zručný národ.
Bohatá história Tvrdošoviec
Jedným z najznámejších keltských nálezísk na území Slovenska sú Tvrdošovce neďaleko Nových Zámkov. Teraz máme možnosť nahliadnuť do sveta tohto národa. Konkrétne si môžeme pozrieť skvele spracovanú historickú vizualizáciu keltskej osady. Autorom vizualizácie je Igor Furugláš, amatérsky archeológ a milovník histórie, ktorý zdigitalizoval už aj viacero historických pamiatok.
Z názvov keltských kmeňov sú známe len niektoré. Na území severného Slovenska žil keltský kmeň Kotínov, v Poiplí žili Osovia (považovaní aj za Ilýrov), v Čechách, na Morave, západnom Slovensku a v severozápadnom Maďarsku žili Bojovia.
História Tvrdošoviec je naozaj bohatá. Prvé znaky osídlenia sú už zo staršej doby bronzovej. Dôkazy osídlenia Keltmi pochádzajú z roku 1958 a priniesol ich profesor Kolník s jeho pracovným tímom, s ktorým robil v obci archeologické vykopávky. Podľa ďalšieho významného archeológa profesora Ondrochova sú dôkazy o tom, že asi dva až tri kilometre južne od dnešných Tvrdošoviec sa tiahol známy Limes Romanus – hranica Rímskej ríše. Vykopávky okolo obce robil aj pražský archeológ profesor Eisner, podľa ktorého sú dôkazy o tom, že na tomto území žili aj Rimania. Tí v rokoch 166 – 181 po Kristovi zatlačili germánske, keltské a iné kmene za Dunaj.
Keltská osada z južného Slovenska
Parádna vizualizácia nám ukáže idealizovanú predstavu keltského sídliska z územia južného Slovenska. „Kelti okrem väčších zrubových domov používali podobné polozemnice ako Slovania, boli však väčšie a líšili sa niektorými detailmi. Domy s mazanicovou ´omietkou´ mohli mať steny zafarbené a dokonca s maľovanou výzdobou. Použili sme tiež typickú keltskú keramiku, zbrane, či tkáčsky stav. Prechádzka po keltskej dedine starej 2000 rokov má jedinečnú atmosféru. Za odbornú radu ďakujeme archeológom Radovanovi Čambalovi a Branislavovi Kovárovi,“ uvádzajú autori vizualizácie zo spoločnosti Dwarf digital archeology.
Na tradíciách keltskej remeselnej výroby vyrástla v Podunajsku najstaršia slovenská kultúra. Juhozápadné Slovensko sa stalo jednou z najdôležitejších súčastí spojenia medzi Karpatskou kotlinou obsadenou Keltmi a strednou Európou. Stopy po Keltoch sa našli okrem Tvrdošoviec aj ďalších blízkych lokalitách ako Hurbanovo, Dvory nad Žitavou, Horný a Dolný Jatov, Komjatice, Nitriansky Hrádok, Kamenín, Ipeľský Sokolec, Šahy, Šárovce, Holiare, Iža či Veľká Maňa.
Foto: ilustračné