Komentár: Referendum ukázalo, že Bratislava nie je ostrov liberalizmu v konzervatívnom Slovensku
Metropola často hlasuje inak, ako zvyšok krajiny. Jej obyvatelia sa hrdia, že sú demokratickejší, voľnomyšlienkárski, liberálnejší. Ostatné Slovensko im to pripomína, keď sa viac či menej hlúpo voči Bratislave vymedzuje. Hlúpo preto, že referendum ukázalo, že Bratislava je mentálne súčasťou krajiny.
Dlho pred referendom sa očakával jediný jasný výsledok – v Bratislave to bude iné. Aspoň to tak o sebe mnohí jeho obyvatelia vyhlasovali. Hlavné mesto je osvietené a viac západné, všetko za Vajnormi naopak zaostalé, ba tmárske. Bude to hlavné mesto, ktoré podrží LGBTI komunitu, veď napokon práve sem sa jej predstavitelia utiekajú pred malomeštiackymi či dedinskými predsudkami a odsúdením.
Doterajšie voľby naznačovali, že to skutočne môže podobne dopadnúť. V parlamentných voľbách 2012 najvýraznejšie dominovala strana Smer-SD, ktorá na celom Slovensku získala 44,4 % hlasov. V Bratislave to bolo len niečo cez tridsať. Naopak liberálna SaS, ktorá dosiahla celorepublikových 5,88 %, mala v hlavnom meste veľký úspech, keď za ňu hlasovalo 14,6 percent voličov.
Inak ako ostatné regióny volili obyvatelia Bratislavského kraja aj prezidenta. Kým na celom Slovensku Robert Fico získal viac ako 40-percentnú podporu, v BSK to bolo len 27 %. O to viac prirodzene bodoval favorit Andrej Kiska. Podobne to bolo aj pred šiestimi rokmi, keď v druhokolovom dueli s Ivetou Radičovou získal v Bratislavskom kraji Ivan Gašparovič iba 38,8 percent, najmenej na celom Slovensku. V Žilinskom a Trenčianskom kraji ho volilo viac ako 70 % voličov.
Je len niekoľko hodín po uzatvorení referendových miestností, málo na podrobnejšie analýzy, no už na prvý pohľad je jasné, že všeľudové hlasovanie ukázalo jedno – Bratislava nie je ostrovom liberalizmu v konzervatívnom mori. Hlavné mesto hlasovalo podobne, ako zvyšok krajiny.
Referendum malo tri otázky, v ktorých sú výsledky navlas rovnaké. Zhruba deväť z desiatich voličov povedali “áno” na každú z nich. Odchýlky sú na úrovni štatistickej chyby, no v národnom maratóne dezinterpretácií by niekto mohol použiť argument, že adopcie detí gejskými pármi dokonca menej vadia obyvateľom Banskobystrického (89,8 %), než ľuďom z Bratislavského kraja (90,2 %). Pripomeňme, že hovoríme o tom územnom celku, kde si obyvatelia na županský stolec sami a dobrovoľne nainštalovali Mariána Kotlebu.
Kľúčovou sa od počiatku zdala, skôr než trojica dopytov na referendovom lístku, nultá otázka. Koľko ľudí dá legitimitu referendu a k urnám vôbec pristúpi. Koľkí priznajú téme dôležitosť tým, že zahlasujú tak či onak. O výsledku 21,4 percenta zrejme nesnívali ani zástupcovia LGBTI organizácií, ktorí ešte aj po ukončení hlasovania odhadovali účasť okolo tretiny oprávnených voličov.
Prečítajte si tiež: Kto je skutočným víťazom referenda? O úspechu hovoria obe strany
Ak niekto očakával, že Bratislava bude hlasovať nohami viac, než ostatní, mýlil sa. Bratislavský kraj “predbehol v neúčasti” aj Trnavský, Nitriansky či Banskobystrický. Iste, okamžite prídu všetkovysvetľujúce odpovede – nehlasovali Maďari (ich otčina pritom v porovnaní s Rakúskom či Českom alebo krajinami západnej Európy, tiež nie je voči sexuálnym menšinám práve prívetivá), nehlasovali Rómovia (ani tí nie sú práve LGBTI-pozitív), voliči podľahli tlaku médií (prečo to fungovalo teraz, keď nie pri Kotlebovi?)…
Skutočnosť je iná, volebná mapa Slovenska je výnimočne takmer kompaktná, aspoň čo sa hlavného mesta týka. Ak niekto očakával, že sa bratislavská kaviareň bude môcť vymedziť voči hornodolnianskej krčme, bude si musieť hľadať inú tému. Je v tejto chvíli jedno, že to, čo bolo možno v metropole politickým postojom, v regiónoch spôsobila apatia. Tým si dnes nemôže byť istá ani veštica.
Pozrite si, ako sa hlasovalo u vás: Referendum: Ako hlasovali obyvatelia jednotlivých bratislavských mestských častí
