Košická basketbalistka Bálintová (21) otvorene: Najťažšie sú rána, mojím snom je Rusko

Aj napriek svojmu mladému veku je 21-ročná Barbora Bálintová stabilnou súčasťou v súčasnosti najúspešnejšieho ženského basketbalového tímu na Slovensku, Good Angels Košice, s ktorým sa nedávno dostala do štvrťfinále Euroligy. Prešla mládežníckymi reprezentačnými kategóriami a v minulom roku si zahrala aj na seniorských Majstrovstvách Európy 2015 v Maďarsku a Rumunsku. Aké sú však jej začiatky?

Veľa Košičanov vás pozná ako basketbalistku nášho mesta, no ako ste sa k tomuto športu dostali?

Odmalička ma k športu viedli rodičia, pretože sa mu obaja venovali. Mamka hádzanej, ocko karate. Keďže moja staršia sestra Katka tiež hrávala basketbal, tak ja som sa chodievala pozerať na jej tréningy. Nejako automaticky som tak aj ja začala ako 5-ročná behávať s basketbalkou v ruke po ihrisku.

Odmala ste chceli byť basketbalistkou?

Ako 4 či 5-ročná som začala chodiť na krasokorčuľovanie, ale tam ma to držalo iba jeden rok a prešla som na basketbal. Vtedy som začala snívať svoj sen, ktorý si teraz snažím napĺňať.

Bez pomoci by ste ale nedokázali napredovať. Kto vám pomáhal?

Prešla som rukami naozaj mnohých trénerov, ale najväčšia vďaka patrí mojej rodine, ktorá mi pomáhala aj pomáha najviac. Začala som v klube Cassovia Košice s trénerkami pani Rubickou a pani Špilárovou, potom to bol pán Dirga a pán Paulíny. Ďalší, kto ma viedol po prestupe do Danax Sportu Košice, bol pán Matyas a následne v Good Angels pán Kováčik. V reprezentácii som hrávala aj pod taktovkou pána Pospíšila. Nikdy na nich nezabudnem a ďakujem im za všetko.

Čo ste museli prekonávať, aby ste sa dostali až sem, kde ste teraz?

Prekážky patria k životu a k športu tiež, ale sú na to, aby sa prekonávali. Cesta, ktorá ma priviedla až tu, kde som teraz, bola hlavne o veľkej drine a odriekaní. Nebolo stále všetko podľa mojich predstáv, ale časom sa ukázalo, že všetko zlé bolo na niečo dobré. A výsledok tvrdej práce sa ukázal a dúfam, že sa ešte aj ukáže.

Môžete prezradiť, že čo konkrétne bolo najnáročnejšie?

Ťažko povedať čo alebo ktoré obdobie bolo najťažšie, lebo zakaždým, keď človek stojí pred výzvou, tak sa mu to zdá ťažké. Ale hneď ako to prekoná, už s odstupom času sa na to pozerá ináč. Ale keď už mám dať nejaký konkrétny príklad, tak určite sú najťažšie rána počas kondičnej prípravy, keď každý mikropohyb bolí, no musím vstať a ísť na ďalší tréning.

Mali ste vzor, ktorý vás poháňal dopredu?

Najprv to bola sestra Katka, neskôr Ivana Jalčová, pretože vo veku, keď som začala vnímať basketbal ako svoju budúcnosť, práve ona pôsobila v Košiciach a na zápasy som sa chodila stále pozerať.

Máte len 21, no pomerne množstvo skúseností z klubovej i reprezentačnej úrovne. Kam by ste to ešte chceli dotiahnuť?

Mojím veľkým snom je pôsobiť v Rusku. V jednom zo špičkových európskych tímov. To je môj životný sen na klubovej úrovni. A čo sa týka tej reprezentačnej, tak zahrať si niekedy na majstrovstvách sveta a olympiáde.

Ste považovaná za jeden z najväčších basketbalových talentov, aký tu máme. Vnímate to tak aj vy?

Áno, považujú ma a ja si to vážim, ale snažím sa to nejako veľmi nevnímať. Pretože viem, že ma ešte čaká veľa, veľa tvrdej práce, aby som dosiahla svoje ciele a potvrdila svoj talent. Takže sa zatiaľ s tým neuspokojujem.

Úspechy vás dostali až na nomináciu na absolútneho víťaza udalosti Športová osobnosť Košíc 2015. Myslíte si, že tomu mohlo pomôcť aj napríklad to, že v roku 2015 ste patrili medzi opory seniorskej reprezentácie na majstrovstvách Európy?

Určite to bude jeden z tých hlavných dôvodov, prečo je to tak. Samozrejme, aj s Euroligou, kde sme zatiaľ s Good Angels postúpili zo skupiny.

Môže vás zaujímať:

• Good Angels Košice dostali vo štvrťfinále Euroligy prijateľného súpera: Bálintová chce bojovať o pohár
• Košické basketbalistky sa dostali medzi európsku smotánku: Takto sa tešili z postupu, FOTO