Lekár, ktorého v Košiciach pozná množstvo milovníkov zvierat: EXKLUZÍVNY rozhovor s veterinárom Petrom

Psy, mačky, hady... Tieto všetky zvieratá už prešli rukami známeho košického veterinára Petra Koreňa. V rozhovore nám povedal viac nielen o svojej práci, ale aj o tom, čo všetko už na klinike zažil.

Lenka Fedorová
Ilustračný obrázok k článku Lekár, ktorého v Košiciach pozná množstvo milovníkov zvierat: EXKLUZÍVNY rozhovor s veterinárom Petrom
Foto: Lenka Fedorová / Zdroj: Dnes24.sk

Peter Koreň je obľúbeným košickým veterinárom. V detstve u neho prepukla láska k zvieratám, teraz je to už 22 rokov, čo sa im venuje profesionálne. My sme ho navštívili na jeho klinike na Ťahanovciach a vyspovedali ho pre vás v rozhovore.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie? Pochádzate z lekárskej rodiny?

Od malička ma bavili zvieratá, zaujímal som sa o ne a študovať veterinu bolo moje jasné rozhodnutie. Keď som bol malý, mali sme doma rybičky, psa, mačku, taktiež som choval aj mloky.

Takže ste boli obklopený pekným zverincom. Máte aj teraz doma nejaké domáce zvieratá?

Taktiež psy, mačky, rybičky. (smiech)

Ako si spomínate na svoje začiatky? Pamätáte si svoj prvý zákrok?

Prvý zákrok, ktorý mi tak utkvel v pamäti bola operácie pupočnej kyly u psa. Bolo to ešte v roku 1994, keď mi po uspatí psa majiteľ povedal, že pozor, lebo ten pes stál 30 000! Tak sa mi rozklepali ruky, ale dopadlo to samozrejme dobre. Len keby mi nebol povedal cenu psa, tak operácia prebehne normálne. Aj prebehla, len ten pocit, koľko peňazí leží na stole a vy to máte v rukách bol stresujúci.

Prezradíte nám o aké plemeno išlo?

Bol to leonberger, ale s rodokmeňom. Ceny sa pri ňom v tej dobe pohybovali naozaj vysoko.

Tejto práci sa venujete už naozaj dlho. Čo vás na nej najviac baví a poháňa stále vpred?

Každý deň niečo iné, niekdy neviem, čo bude dnes, čo bude zajtra, čo sa týka práce. Takže je to taká pestrá práca, rozmanitá.

Pravidelne vás navštevujú ľudia so svojimi domácimi zvieratkami. S akými chodia najčastejšie?

Najčastejšie chodia so psami a mačkami. Ale hlavne so psami. Z takých exotických mi niekedy prinesú hada. Ale inak často ešte nosia myši a škrečky.

Stretli ste sa počas svojej praxe v súvislosti s majiteľmi aj s kurióznou situáciou?

Pamätám si z takých kurióznych, že raz za mnou prišlo malé dieťa a v ruke malo takú veľkú zelenú kobylku, asi tak 7 centimetrovú. Prišla za mnou s tým, že ju zrazilo auto, či s tým viem niečo urobiť. Tak s tým už som teda nevedel. (smiech)

Stalo sa vám už niekedy, že za vami prišli napríklad rodičia s deťmi so zvieratkom, o ktoré sa báli, že mu niečo je a pritom to bola len banalita?

Prídu, samozrejme, že prídu. Ale ja každému hovorím, že radšej prísť s „blbosťou“, než to nechať tak a náhodou je to niečo vážnejšie a bude horšie. Čiže prídu, pozrieme, dovidenia. Nič sa nedeje.

Túto prácu vykonávate už viac ako 20 rokov. Čo sa vám na nej zdá najnáročnejšie?

Najnáročnejšie sú niekedy tie pohotovostné služby, keď majitelia čakajú do poslednej chvíle a zavolajú o pol jednej v noci, že pes tri dni hnačkuje. Nie je náročný ten úkon, ale skôr to, že ma zobudia neskoro v noci a pritom problém sa mohol vyriešiť počas dňa. Ale majitelia domácich miláčik majú čas a potom takého problémy riešia na poslednú chvíľu.

Zvyknú vás často volať k takýmto výjazdom?

Výjazdy sú stále. Nedá sa povedať presne ako často, ale tak minimálne jeden – dva za týždeň stále.

Ak by ste si mali zaspomínať, tak aký najpríjemnejší zážitok ste počas svojej dlhoročnej praxe zažili?

Všeobecne najpríjemnejšie zážitky, ktoré sú, sú buď pomoc pri pôrode alebo cisársky rez, keď vyjdú šteniatka. Vtedy je to naozaj krásny pocit.

A čo tie najnepríjemnejšie? Určite sa musíte stretávať aj s takými.

Najhoršie čo je, je utrácanie svojich pacientov, keď poznáte svojho psa 10–12 rokov a musíte jeho život ukončiť. Chodia aj ľudia, ktorí chcú utratiť svoje domáce zviera, lebo ho už nechcú, ale v tom prípade ich posielam, aby ich zaniesli do útulku. Utráca sa iba zo zdravotných dôvodov.

Navštevuje vás denne veľa pacientov?

Je to rôzne, sú dni, keď ich chodí menej a sú také, že si ani nesadnem. Nedá sa to povedať presne. Závisí to od počasia, od ročného obdobia, prázdnin, dovolenky, či je obdobie pred výplatou, po výplate. Má na to vplyv veľmi veľa faktorov.

Máte predstavu, koľko asi zvieratkám ste pomohli za tie roky praxe?

To sa nedá povedať. Približný počet pacientov je 10–11 za deň a keď to vynásobíme 22 rokmi, ktoré sa tomu venujem, vyjde naozaj pekné číslo.

Okrem ordinačných hodín ste pacientom k dispozícii 24 hodín denne. Zostáva vám čas aj pre seba?

Svoj voľný čas trávim napríklad so psami. Mám čivavy, s ktorými som chodieval na výstavy a taktiež venujem sa záhrade. K mojim záľubám patrí aj skladanie puzzle.

Môže vás zaujímať:

TOP lekár Mizla o významnom ocenení: Udelenie titulu malo primeranú slávnostnú atmosféru

Najvyššia pocta: Prezident Kiska udelil štátne vyznamenanie košickému lekárovi

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame