Len začnete čítať a na mnohých hneď doľahne nostalgia: 5 spôsobov, ako kedysi vedeli tráviť čas deti v Prešove
Dnes si už deti bez počítačových hier, herných konzol, či mobilov život ani nevedia predstaviť. Tí skôr narodení takéto technické vymoženosti nepoznali, napriek tomu sa nikdy nenudili.
Dnešná generácia detí vám, síce, bez problémov stiahne najnovšiu mobilnú aplikáciu, skákať gumu, či hrať na ulici vybíjanú, ju, však, uvidíte ťažko. Hry, ktoré deťom kedysi spríjemňovali voľné chvíle už dávno vyšli z módy, no tí skôr narodení na ne dodnes spomínajú s veľkou nostalgiou. Tu je päť z nich.
Guličky
Dnešnej generácii to nič nehovorí. Lenže guličky boli kedysi najmä medzi chlapcami veľmi obľúbenou hrou. Popularitu si získavala pred desiatkami rokov v hojnej miere a nebolo sídliska, kde by ste nevideli deti s guličkami v ruke. Podľa nášho čitateľa Prešovčana Mira bolo samozrejmosťou, že pôda všade, kde ste sa pozreli bola plná jamiek. Hralo sa aj na jeseň, až kým to znemožnil mráz. Guličky boli umelé, hlinené či sklenené. Súťaživosť nechýbala nikomu a doniesť domov plné vrecko guličiek bolo túžbou každého hráča.
Guma
Dievčatá mali tiež svoju obľúbenú hru. Aby sa neunudili sledovaním chlapcov s guličkami, ony skákali gumu. Miestami predvádzali ozaj náročné kombinácie a variácie. Trikov, ako čo najlepšie skočiť tie najnáročnejšie skoky bolo hneď niekoľko. Miestami sa guma poškodila, inak ale tejto obľúbenej zábave prišlo na chuť množstvo dievčat. Túto hru mohlo hrať aj jedno dievča, ale gumu si muselo priviazať o lampu či strom. Keď ochorela kamarátka, takto si vypomohla aj Zuzana na prešovskom Sídlisku III. Držať ich však mohli aj dve iné hráčky a tretia predvádzala skoky. Obdiv a rešpekt získali tie, ktorí bez pádu skákali čo najvyššie. Dnes sa už takto deti nehrajú takmer vôbec.
Letí, letí
Letí, letí všetko letí. Obľúbená hra detí na oslavách narodenín kamarátov, do ktorej sa mohol zapojiť úplne každý. Podmienkou bolo mať dobré reflexy a expresné uvedomenie si danej situácie. Ruky hore vystrelili v momente, keď rečníkom uvedený predmet či zviera dokázal lietať. Ak nie, ruky ostali na stole. Marek z Prešova nám prezradil, že kto to nestihol v časovom limite ako ostatní, alebo kto sa pomýlil, z hry vypadával. Nakoniec ostali len dvaja a z nich zišiel víťaz. K tejto hre nepotrebujete žiadne predmety, len dobrú fantáziu a rýchlosť. Hra pretrváva dodnes najmä v táboroch.
Céčka
Ďašia z legendárnych hier. Pod blokmi na sídliskách kedysi nebolo dieťaťa, ktoré by nemalo a nehralo céčka. Plné kufríky tejto umelej hmoty väčšinou v tvare abecedy bol pre deti ako zlatý poklad. Hodiť zväzok hoci len troch céčok zopnutých k sebe presne k vopred dohodnutej čiare na chodníku vzbudzovalo obrovský záujem. Podľa Márie sa v prípade nepriaznivého počasia sa hralo aj na schodoch v paneláku, napríklad na Pavlovičovom námestí. Céčka pobláznili dnešnú generáciu tridsiatnikov nevídaným spôsobom. Aj keď céčka ešte určite niekde zoženiete, deti dnes dajú prednosť skôr elektronike.
Pogy
Pogy neboli len o zberateľskej vášni, ale najmä o súťaživosti, stúpajúcom adrenalíne a taktiež o náhode. To, či sa vám papierový krúžok otočí na stranu s farebným obrázkom totiž nebolo len o šikovnosti či sile úderu umelým alebo železným kiny, ale aj o šťastí. Deti ich milovali, rodičia a okoloidúci však neznášali. Štefan spomína, že kovové alebo umelé kiny, alebo ak chcete hádzatko, vydávalo dopadom na zem silný zvuk. Najmä pri vchodoch do panelákov na Sekčove to pre obyvateľov pôsobilo dotieravo a nepríjemne. Tí najlepší hráči však domov odchádzali nadšení a s plnými hrsťami. Niekto pogy možno doma nájde dodnes, ale vonku s nimi deti už príliš neuvidíte.
Môže vás zaujímať:
foto: ilustračné