Lučenčanka Katka si ako malá nacvičovala podpis spisovateľky: Dnes je úspešnou autorkou, FOTO

Katka Mišíková, dnes už Hitzingerová, pochádza z Vidinej, no v Lučenci podľa nej samotnej, prežila najvzácnejšie chvíle svojho života. Napriek tomu, že osud ju zavial mimo jej rodiska, stále sa domov rada vracia. Úspešná dramatička vyrástla v lučenskom divadelnom súbore Timrava a práve pôsobenie na divadelných doskách dalo jej životu jasný smer.

„Na divadelné dosky ma priviedol Árpi Szabó. Pod jeho rukami rástla aj moja láska k divadlu. Už od mala som inklinovala k literatúre a k tvorivému písaniu. Divadlo bolo prepojením a tak sa stalo i mojou životnou láskou, zmyslom a cestou interpretovať svoj názor a pocit,“ spomína na svoje začiatky úspešná dramatička.

Nacvičovala podpis spisovateľky

V období, keď malé dievčatá túžia po kariére herečky, speváčky, či modelky, Katka milovala knihy a nacvičovala si podpis spisovateľky. „Vedy bola mojím veľkým vzorom hrdinka knihy Anna zo Zeleného domu. Takže aj ja som spočiatku písala krátke romantické prózy. Neskôr, na strednej škole, som sa začala venovať písaniu poézie a potom dramatických textov, ktoré píšem doteraz,“ prezradila Katka.

Tvorivé písanie však bohužiaľ nie je na Slovensku uznávané ako zamestnanie. „Častokrát sa mi stáva, že keď poviem, že som dramatička, ľudia ani nevedia čo to je. Avšak písanie je pre mňa obrovskou časťou môjho JA,“ dodáva s úsmevom.

Kočovný život umelca

S Lučencom je Katka veľmi úzko spätá, má tu nielen rodinu, priateľov, či bývalých spolužiakov a divadelníkov, ale najmä veľa dôležitých spriaznených duší. „Mnohé postavy v mojich dielach sú práve inšpirované lučeneckými individualitami, ale aj miestami. Napríklad divadelná hra "Chodíte sem často?“ je situovaná do mesta Lučenec a okrem slovenskej premiéry mala v roku 2010 aj srbskú premiéru," hovorí autorka.

Po odchode z Lučenca začala študovať v Banskej Bystrici, neskôr v Bratislave, kde si urobila doktorát a pôsobila ako vysokoškolský pedagóg a prodekanka pre štúdium. „Počas bansko-bystrického života som hosťujúc pôsobila ako dramatička a ako režisérka v rôznych divadlách na Slovensku, Srbsku, Maďarsku a USA. Klasický kočovný život umelca.“

Zároveň objavila podľa nej jednu z najľudskejších zemí na svete – Vojvodinu. „Konkrétne obec Pivnicu, kde je nesmierne silné divadelné zázemie, a kde už päť rokov organizujem seminár tvorivého písania "Píšeš? Píšem!“.

V súčasnosti pôsobí na Konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici, na ZUŠ v Hriňovej a v Galérii Jána Kulicha vo Zvolenskej Slatine. Jej život bol obohatený aj o najväčšiu múzu. „Za najväčšiu výhru vo svojom živote považujem svoje dieťa. Zdravé, spokojné a milované dieťa, ktoré je nenahraditeľnou súčasťou môjho života a učí ma vidieť život vo farbách. Všetky ostatné bonusy od života vnímam ako skúšky byť lepším človekom vo všetkom čím túžim byť,“ vyznáva sa milujúca mamina.

Rozprávky pre deti v brušku

Práve príchod synčeka ju motivoval k napísaniu knihy Rozprávky pre deti v brušku. „Blížil sa mi termín pôrodu a môj synátor si dával nadčas. Prenášala som ho týždeň. Vlastne predposledná rozprávka je autentickým rozhovorom medzi mnou a synčekom Teom, pričom som si predstavovala ako by odpovedal,“ spomína na obdobie tehotenstva.

Každá mamina sa rozpráva so svojim bábätkom v brušku, ani Katka nebola výnimkou. Zároveň mu cez slúchadlá pušťala hudbu a rozprávky. „A potom mi skrsol nápad – Rozprávky pre deti v brušku,“ približuje.

Rozprávky pre deti v brušku je vlastne desať rozhovorov medzi mamou a dieťatkom. Každý rozhovor, teda rozprávka, sa začína typickou detskou otázkou „prečo?“. „Napríklad hneď prvá, ktorá hovorí o láske má názov: "Prečo sa slony zaľúbia do mušiek?“ alebo aj o smrti „Prečo ujo Boh predáva lístky do neba“. Každá z nich hovorí o základných ľudských hodnotách, ktoré deti učíme, ak ich chceme vychovať ako dobrých ľudí," hovorí o príbehoch.

Kniha však podľa autorky nie je určená len bábätkám v brušku. Rozprávky sa dajú počúvať aj v neskoršom veku a učiť pomocou nich deti, aby nezabudli byť deťmi a nevyrástli tak skoro. „A rovnako sú aj pre dospelých, ktorí zabudli, že boli kedysi deťmi,“ myslí si mladá autorka.

Divadlo, divadlo a rozprávky v angličtine

Život dramatičky je spätý s divadlom. Už teraz Katka pracuje na mnohých ďalších projektoch. Pripravuje monodrámu, hudobno-dramatický projekt o umelcoch, či dramatizáciu rozprávok. „Píšem rozprávku o pavúkovi Ottovi, ktorej hlavná myšlienka bude: domov nie je miesto, ale ľudia. Mala by sa objaviť ako divadelná hra, ale aj próza. Možno z nej bude aj audio kniha. Uvidíme. Zároveň je tu aj možnosť prekladu rozprávok do angličtiny, aby vyšli v USA,“ prezradila o svojich plánoch.

Popri rodine a práci, ale táto aktívna mamina nezabúda aj na tradičné ľudské hodnoty. Za najdôležitejšie míľniky vo svojom živote považuje ľudí. „Stretnúť ČLOVEKA v dnešnom svete s prevrátenými životnými hodnotami je zázrak. A mne sa takéto zázraky podarilo stretnúť a som vďačná, že sú v mojom živote. Inšpirujú ma, posúvajú, otvárajú oči, čerpám z nich energiu, ktorú sa im snažím vrátiť späť,“ vyznáva sa na záver Lučenčanka Katka.

Foto: archív K.H