Malý rozlohou, veľký tradíciami: Aké sú Vianoce na severnom Spiši?
Región severného Spiša a Pienin vyniká niekoľkými nezameniteľnými prednosťami. Rozlohou je síce neveľký, ale jeho bohatstvo je rozmanité.
Na území Spiša žijú okrem Goralov z oblasti Pienin aj Rusíni či Karpatskí Nemci. Každé etnikum si zachovalo svoje vlastné tradície. Aj počas najkrajších sviatkov v roku, počas Vianoc.
Duchovná podstata vianočných sviatkov je v súčasnom svete konzumnej spoločnosti zatláčaná do úzadia. Z mnohých slovenských domácností sa vytrácajú typické zvyky, ktoré so sviatkami súvisia.
Reťaze omotané okolo stola, šupiny kapra ukryté s peniazmi pod obrusom, oplátky namočené v mede či prekrajovanie jabĺčka sú dnes skôr raritou. Nie však na severnom Spiši a v Pieninách.
Prežívanie adventu a samotných Vianoc najlepšie vystihuje slovo rôznorodosť. U Goralov sa zvykne večerať na Štedrý deň už za východu prvej hviezdy. Stôl sa prehýba pod váhou dvanástich rôznych jedál…
V očakávaní
S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty Štedrého večera. Pečú sa posledné koláče a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie sviatočného stola, ku ktorému neskôr zasadne celá rodina.
„Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac menej intímne, hodovanie v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny je do sýtosti, aby nehladoval po celý ďalší rok. Podľa všeobecnej povery, má byť stôl bohato prestretý. Prednosť majú jedlá, ktoré symbolizujú plodnosť a hojnosť. Napríklad kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje etnologička Monika Pavelčíková.
Veľkú pozornosť ľudia venujú aj úprave stola, ktorý prekrývajú bielym obrusom, pod ktorým je ukrytý buď menší chlebík alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok.
Počas Štedrej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. Po večeri sa ľudia v očakávaní narodenia Krista stretávali na polnočnej omši. Tak je tomu dodnes.
Štedré, veselé a rodinné
Ak sa do rodiny vydala nová žena, prípadne sa do nej priženil muž, zvyky a tradície sa pomiešali. „Pre ľudí z nášho regiónu sú Vianoce posvätné. Rovnako ako tradície, ktoré sa nám podarilo zachovať si, a to aj napriek dnešnej uponáhľanej dobe. Zároveň sa naša nátura vyznačuje toleranciou. Najmä v rodinnom kruhu. Preto sa vieme prispôsobiť zvyklostiam aj nových členov. Napriek tomu, že sme malý región, každá obec a každá rodina má svoje vlastné zvyky,“ hovorí o Vianociach Ing. Erika Šalatová, výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Severný Spiš – Pieniny.
Vo Veľkom Lipníku sa večera začína kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá. Následne sa podávajú varené omastené bobaľky pripravené na sladko, symbolizujúce veľké jačmenné klasy.
„Ďalším chodom je horochová polievka s gribami, slifčanka z uvarených sušených sliviek, ktorá sa podáva so zemiakmi alebo bez nich. Nechýba pôstna kapustnica. V Starej Ľubovni má zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedáva sa aj fazuľová či hubová. V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin sa konzumujú na Štedrý večer aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľa pripravená nakyslo, zočurka s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Pečú sa rôzne koláče z kysnutého cesta, napríklad okrúhly zvaný kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou,“ vymenúva chody Erika Šalatová.
Ilustračné foto