Masaker v leopoldovskej väznici stál život dozorcov. Väčšina páchateľov je už na slobode
Krvavá cesta na slobodu sa odohrala presne pred štvrťstoročím 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Namieriť si to chceli do Austrálie.
Krvavá vražda piatich dozorcov vo väzenskom ústave v Leopoldove pred 25 rokmi bola brutálnym činom, uviedol bývalý novinár a súčasný publicista Peter Tóth.
„V čase tohto prípadu som bol začínajúcim novinárom. Pamätám si, že som bol šokovaný brutalitou a bezohľadnou odhodlanosťou páchateľov. Prešlo pár rokov a na Slovensku nám vyrástli gangy podsvetia, ktoré boli v mnohých ohľadoch ešte surovejšie a bezohľadnejšie ako Tibor Polgári a spol. Na leopoldovskom prípade ma jedna vec dodnes zaráža. Išlo o skupinu už trestaných páchateľov závažnej trestnej činnosti. V posudzovanom prípade neváhali vraždiť alebo asistovať pri vražde verejných činiteľov a strážcov zákona. Napriek tomu viacerí vyviazli s pomerne ľahkými trestmi, aj keď na druhej strane musím uznať, že doživotia pre Harvana, Polgáriho a Duda boli adekvátne,“ dodal pre TASR Tóth.
Trestanci neváhali vraždiť
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku.
Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
List ako zámienka
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list.
Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel.
Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia.
Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.
Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu.
Jeden obesený, iní na slobode
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov.
Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011.
Bajgera prepustili v minulom roku. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Uriga môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri budúceho roku.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.