Migréna nie je len bolest’ hlavy

Hoci ju medicína registruje už dávno, je ešte veľa vecí, ktoré pri migréne nemajú presné vysvetlenie. Slovo najskôr vzniklo z pojmu hemikrania, ktorý zaviedol Galenos v 2. storočí p. n. l. a charakterizoval ním bolesť v jednej polovici hlavy. Migréna je ochorenie mozgu, ktoré zasahuje celý organizmus. Asi štvrtina ľudí trpiacich migrénou má záchvat aspoň raz týždenne, 35 % má jeden až tri záchvaty a zhruba 40 % migrenikov má iba jeden záchvat do mesiaca. Migréna je typickejšia pre ženy – postihuje približne 15 – 20 % žien a iba 6 % mužov. Najčastejšie sa vyskytuje u bielej rasy, najmenej u Aziatov. Väčšina ľudí, ktorí ňou trpia, hovorí, že prvé záchvaty sa u nich objavili v období dospievania a naopak, s pribúdajúcim vekom ich výskyt klesá. Prvé záchvaty bývajú spravidla silnejšie, intenzívnejšie a s postupujúcim vekom ich sila klesá – záchvaty sú slabšie, no trvajú dlhšie. Pravdepodobnosť, že migrénou budú trpieť pokrvní príbuzní, je 50 %, čo naznačuje aj možnú spoluúčasť dedičnosti.

Spúšťač Veľa ľudí trpiacich migrénou vie po istom čase odhadnúť, čo dokáže záchvat vyvolať. Spúšťače môžu byť rôzne – najčastejšie v spojení s telesným alebo duševným vyčerpaním, nedostatkom alebo naopak nadbytkom spánku. Podobne ako pri epilepsii, aj v tomto prípade sa ukazuje, že napríklad poobedňajšie zdriemnutia môžu spustiť záchvat. Ľuďom náchylným na migrénu sa tiež neodporúča drastická diéta, nepravidelné stravovanie a vôbec nie hladovanie. Aj niektoré potraviny môžu u citlivých osôb vyvolať migrénu. Obvykle sa spomínajú čokoláda, kakao, červené víno, orechy, niektoré druhy syrov (zrejúce syry), korenia, u niekoho napríklad aj paradajky. Záchvat môže spustiť aj nepohodlie – zlé okuliare, námaha očí, nesprávne držanie tela, stuhnutie krčnej chrbtice. U žien sa často ukazuje aj súvislosť s menštruačným cyklom a počas tehotenstva sa migréna často stráca.

Prodróm Ľudia trpiaci migrénou spravidla vedia dopredu povedať, kedy sa záchvat blíži. Oznamuje ho totiž tzv. prodróm, akási predzvesť záchvatu, ktorú si migrenik spočiatku neuvedomuje a nedokáže ju celkom presne opísať, ale po rokoch života s migrénou ju dokáže rozpoznať. Tieto pocity máva 60 – 80 % ľudí s migrénou. Niektorí ľudia však takéto pocity pred záchvatom nemajú a bolesť ich doslova nečakane „prepadne“. Častou predzvesťou záchvatu býva neovládateľná ospalosť, náhla únava, zvláštne napätie vo svaloch, neprimerané výkyvy nálad (nezvyčajná podráždenosť alebo naopak eufória), ťažko ovládaná baživosť po nejakej potravine a podobne.

Aura Neurológovia rozdeľujú dva druhy migrény – s aurou a bez nej. Migrény bez aury sa vyskytujú častejšie (asi v 80 % prípadov). Aura je krátky čas tesne pred prepuknutím bolesti – trvá pár sekúnd alebo zopár minút, no zvyčajne maxiimálne pol hodiny. Prejavuje sa akými iskrením pred očami, zábleskmi v určitej časti zorného poľa, „vlnením obrazu“. Vtedy hovoríme o zrakovej aure, ktorá je najčastejšia. Výnimočne sa môžu prejaviť iné formy aury – napríklad bazilárna aura, pomenovaná podľa bazilárnej cievy, ktorá okysličuje centrum rovnováhy – mozoček. Vtedy človek pociťuje závrat alebo stratu rovnováhy. Alebo oftalmoplegická aura – to znamená, že človek nemôže otočiť pohľad určitým smerom, akoby mal ochrnutý niektorý očný sval. Iným zriedkavým druhom aury je retinálna migréna prejavujúca sa rozmazaným videním, dočasnou alebo čiastočnou slepotou. Abdominálna migréna je typická hlavne pre deti a prejavuje sa cyklickým zvracaním a závratmi, v ťažších prípadoch aj pádmi. Prejavy aury sa nezvyknú meniť, nestáva sa často, že by človek v mladosti trpel jedným typom aury, a potom sa zmenila na iný. Môže sa však meniť ich intenzita. Aura by nemala trvať dlhšie než 30 minút. Ak príznaky aury pretrvávajú, treba uvažovať aj o inej príčine, napríklad o nastupujúcej cievnej mozgovej príhode alebo iných ochoreniach či abnormalitách (napr. aneuryzma – výduť mozgovej cievy). Veľmi zriedkavo sa stáva, že sa u niekoho objaví iba aura a bolesť hlavy nenasleduje (ide o migrénu bez bolesti hlavy).

Bolesť Neexistuje žiadne špeciálne vyšetrenie, ktorým by sa dala „odmerať“ migréna, preto sa diagnostikuje na základe viacerých príznakov. Záchvat bolesti je často sprevádzaný zvracaním alebo nutkaním na zvracanie (nauzeou), zvýšenou citlivosťou na svetlo, zvuky, pachy (foto-, fono- a osmofóbia). Bolesť môže byť pulzujúca, stredne silná až krutá, iba zriedkavo býva mierna. Pohybom alebo telesnou námahou sa zhoršuje. Typicky pulzuje v jednej polovici hlavy a postihnuté strany sa väčšinou striedajú (ale nie počas záchvatu).

Postdróm Aj po odznení bolesti pociťuje človek trpiaci migrénou zvláštny stav, ktorý sa nazýva postdróm. Môže pripomínať „opicu“, prejavuje sa únavou, tlakom v hlave, žalúdočnými ťažkosťami, nechuťou k jedlu, náladovosťou, pocitom slabosti. Niektorí ľudia naopak pociťujú nezvyčajnú eufóriu. Často pomôže toto obdobie prespať, no treba si dať pozor na pomalé prebúdzanie. Náhle prebudenie, rýchle vstávanie alebo posadenie sa môžu znovu vyvolať záchvat.

Liečba U ľudí trpiacich bolesťami hlavy treba najprv vylúčiť rôzne iné príčiny než migrénu, napríklad krvácanie do mozgu či upchatia ciev (hemoragická alebo ischemická cievna mozgová príhoda), nádory, zápaly častí mozgu, glaukóm a podobne. Ak je podozrenie na niektoré z týchto ochorení, robia sa laboratórne vyšetrenia: robí sa krvný obraz, počítačová tomografie (CT), magnetická rezonancia (MRI), elektroencefa­lografia (EEG), lumbálna punkcia, meria sa vnútroočný krvný tlak. Ak sa vylúčia iné organické príčiny, pristupuje sa k samotnej liečbe migrény, ktorá zahŕňa úpravu denného režimu ako aj psychoterapiu (hlavne rôzne relaxačné techniky na uvoľnenie stresu), fyzioterapiu (ultrazvukom alebo elektrostimuláciu). Pre ľudí s akútnou bolesťou je však najdôležitejšia farmakoterapia. Tí, u ktorých akútna liečba z nejakých príčin dobre neúčinkuje, a zároveň majú viac než 3 silné záchvaty do mesiaca, alebo ak je akútna liečba pre nich rizikovejšia, pristupuje sa aj k preventívnej liečbe. Úlohou preventívnej liečby je udržiavať stabilnú hladinu lieku v tele, a tým zabrániť prepuknutiu záchvatu. V preventívnej liečbe sa používajú napríklad aj antidepresíva, antiepileptiká, beta-blokátory, blo-kátory kalciových kanálov, magnézium a ďalšie lieky. Výber najvhodnejšieho preventívneho lieku závisí od zdravotného stavu konkrétneho pacienta, jeho znášanlivosti daného lieku a bezpečnostného profilu lieku. Napríklad u žien v produktívnom veku treba zároveň vybrať aj vhodnú antikoncepciu, najlepšie inú ako hormonálnu, lebo aj tá môže vyvolať migrénu (niekedy stačí iba vymeniť ju za takú, ktorá obsahuje čo najmenej estrogénov). Užívanie hormonálne anti-koncepcie (HAK) u žien s migrénou zvyšuje riziko vzniku nežiaducich účinkov HAK. Podávanie antimigreník tehotným ženám sa neodporúča, minimálne nie v prvom trimestri. V mnohých prípadoch sa však migréna počas tehotenstva zvykne vytratiť. Dlhodobejšie podávanie analgetík a antimigreník môže mať rôzne vedľajšie účinky. Preventívna liečba sa najprv 2 – 3 mesiace podáva skúšobne, aby sa stanovila optimálna dávka lieku, a keď funguje, pokračuje sa v nej asi 6 mesiacov. Potom sa postupne ukončí. Preventívna liečba býva účinná na 60 – 70 %. Pri akútnej liečbe je dôležité podať liek čo najskôr, ešte v začiatku záchvatu. Ak jeho príznaky nevymiznú do hodiny, môže sa dávka zopakovať. Samozrejme, na účinnosť lieku má vplyv aj to, či pacient zvracia, preto sa niekedy spolu s liekom proti migréne podáva aj antiemetikum – liek tlmiaci zvracanie. V núdzových prípadoch sa liek nepodáva v tabletke, ale vo forme čapíka alebo injekcie. Pri výbere vhodného lieku musí lekár zohľadňovať množstvo faktorov, preto neplatí, že ak nejaký liek dobre účinkuje u vašej priateľky, dobre zaberie aj vám. Na ľahšie formy migrény sa podávajú analgetiká (lieky proti bolesti), tlmiace látky (upokojujúce, napr. anxiolytiká) a antiemetiká (potlačujú zvracanie). Pri strednej a ťažkej migréne sa podávajú triptany – účinné látky, ktoré pôsobia na hladinu serotonínu. Majú rôzne prípony: suma-, zolmi-, nara-, riza alebo eletriptan. Niektoré účinkujú rýchlo, no môžu byť horšie tolerované, iné ľudia znášajú lepšie, ale ich účinok nastupuje pomalšie.

Zdroj: www.infopacient.sk