Mladá Trnavčanka vyrába originálne šperky: Počuli ste už o záušniciach?

Dievčina s ohnivými vlasmi vyštudovala bábkarskú dramaturgiu a réžiu, pretože miluje divadlo. Ako však vraví, osud to však napokon zariadil inak. Už počas štúdia sa totiž venovala výrobe šperkov. A dnes sú to už štyri roky, čo sa zaoberá iba šperkárskou tvorbou. Prinášame vám rozhovor s Evou Vokounovou.

Na úvod, viete vysvetliť našim čitateľom, čo sú to vlastne záušnice?

Záušnica je originálny šperk, ktorý je vo svete už pomerne známy a vyhľadávaný celebritami, nakoľko je to jedinečná ozdoba. Exituje v rôznych podobách a rôznych materiálov, avšak nikde na svete ho nenájdete v podobe, v akej ich tvorím ja. Záušnica drží veľmi jednoducho za uchom, položená na vrchnej časti a lemujúca tvar ucha. Je ľahká a originálna, pre každú ženu, dámu, ktorá obľubuje jedinečné doplnky a módu. Moje záušnice nie sú pásová výroba, každá je jedinečný originálny kus, vytvorený podľa môjho návrhu a v mojich rukách.

Ako ste sa dostala k ich výrobe? Nebáli ste sa, že predsa len ide o netradičnejší výrobok a tak konzervatívne Slovensko neosloví?

Nikdy som nebola konzervatívny typ. Vždy ma oslovovali jedinečné veci, oblečenie, doplnky. Tvorila som už od malička. Či to bola maľba, šitie, alebo výroba doplnkov. A tak som jeden večer sadla za stolík a vytvorila prvú záušnicu. Spočiatku som netušila, kam ma táto idea zavedie, ale život to tak nejako zariadil a ja som sa touto prácou začala živiť. Strach z niečoho nového je človeku prirodzený vo všetkom. Ale asi každý z nás zažil aj tú slobodu, ktorá prichádza po jeho prekonaní.

Záušnica je o slobode… O tom, že sa cítim dobre taká, aká som a neprihliadam na názor iných ľudí. Nosím, čo sa mi páči a cítim sa v tom sebavedomo a dobre. Ostatne, stoja za tým aj spokojné zákazníčky, ktoré mi píšu krásne maily, ako im taký malý kúsok šperku pridal na ich sebavedomí. A nie je to možno ani tak o tom šperku. Ale o tom, že prekonali akúsi slovenskú bariéru “len nebyť iná ako ostatní“. Sú samé sebou a to je na žene hneď vidieť, cítiť.

Páčia sa vám neobvyklé veci?

Vždy ma priťahovalo všetko, čo sa nejak líšilo. Aj v mojom šatníku je kopa kúskov zo second-handu. Nehanbím sa za to. V dobe, keď je módny biznis jedným z najšpinavších na svete, v dobe keď by sme konečne mali začať riešiť otázky ekológie, ma ešte viac teší, že vynechávam nákupy v obchodných centrách a vo veľkých značkách, ale dávam prednosť originalite, alebo výrobe na Slovensku.

Keď idete po trnavskej ulici a máte na sebe jednu zo svojich zaušníc, predpokladám, že týmto kúskom viete na seba strhnúť pozornosť. S akými reakciami sa v našom meste stretávate?

No predsa s tými najkrajšími! (úsmev) Takto, som zvyknutá, že sa na mňa dívajú, lebo keby som nemala záušnicu, mám na sebe niečo iné – neobvyklé – pretože sa tak cítim dobre a som to ja. Nad pohľadmi ľudí sa nezamýšľam, vo väčšine prípadov to býva príjemné. Vďaka tomu viem, že nie som jediná komu sa záušnice páčia. Ostatne, moje zákazníčky milujú, že vďaka záušnici majú pozornosť. Je to taká príjemná pozornosť, kedy sa vás ľudia pýtajú, čo to máte za šperk a kde ste to vzali.

My ženy, potrebujeme záujem, potrebujeme pozornosť. Skôr ma zaráža, že sa jej niektoré ženy boja. Pohľad cudzieho človeka nemusí vždy znamenať niečo zlé. Opak je väčšinou pravdou. Ale to už súvisí so sebavedomím každej ženy. Bola by som šťastná, keby sme sa všetky dokázali prechádzať po meste spokojné samé so sebou, neriešiac či si niekto niečo šeptá a myslí, lebo som spokojná a krásna taká, aká som, taká ako som sa obliekla. Či so záušnicou, alebo bez.

Ľudia to rýchlo vycítia a začnú sa k vám správať úplne inak. Tí inteligentní vás budú obdivovať a dávať vám to gentlemansky najavo a tí menej inteligentní sa budú smiať, alebo závidieť, ale to vás vôbec nemusí trápiť.

Ako dlho sa venujete šperkárstvu?

Vyštudovala som bábkarskú dramaturgiu a réžiu bakalársky stupeň, pretože milujem divadlo. Avšak osud to chcel inak. Záušnice som začala robiť v druhom ročníku na vysokej a odvtedy sa venujem iba šperkom. Už sú to štyri roky.

Kde nachádzate inšpiráciu pri samotnej tvorbe?

Kdekoľvek. Často v materiáloch, v mojej obrovskej fantázií. A v prírode. To je zároveň aj obrovský relax. A niekedy to ide úplne samé, začnem bez akejkoľvek predstavy a ide to samo…To je to čo milujem. Sloboda.

Koľko trvá približne výroba záušnice a čo je pri tom najťažšie?

Výroba jednej záušnice trvá od štyroch hodín až po celý deň. Závisí to od náročnosti zdobenia, materiálov atď. Väčšinou je to dosť detailná práca na milimetroch. Ale to ma na tom baví. Dosť času mi trvá aj kombinovanie pierok a farieb, zvažujem všetky možnosti a kombinácie, skúšam, prekladám, vymieňam. A takisto ručné pozlacovanie plátkovým zlatom – to je iná “piplačka“.

Aké materiály pri výrobe používate?

Momentálne najviac pracujem s ľahučkým dreveným základom, ručne maľovaným, lakovaným, zdobeným pierkami, kamienkami Swarovski, zlatom, štrasom, po novom aj polymérovou hmotou… Ale robím aj záušnice zo striebra, zdobené technikou soutache.

Stalo sa vám, že ste konkrétne dielo pre niečo nedokončila?

Ale áno! Nedokončila hneď a mesiac som na ten kus nadávala a nespokojne sa dívala, ako sa mi na tom stolíku “vysmieva“. No potom to vždy vezmem do rúk a dokončím. Myslím, že neviem prácu nedokončiť, bolo by mi ľúto materiálu a celkovo som na seba veľmi náročná, takže v prípadoch, keď sa mi niečo nevydarí, sa na seba viem veľmi hnevať.

Každá žena má iné ucho. Musíte šperk prispôsobovať individuálne alebo všetky záušnice majú rovnaký tvar?

Záušnice zo strieborného drôtu sa prispôsobiť dajú. Tie z dreva nie. Ich tvar je však výsledkom mojej dlhoročnej práce na záušniciach a je vytvorený tak, aby sedel každému ušku. Snažím sa so zákazníčkami komunikovať aj po nákupe a pýtam sa, ako sú spokojné a či je všetko v poriadku. Na tom si zakladám. Šperk je predsa vytvorený na nosenie pre nejakú konkrétnu dámu, ktorá musí byť absolútne spokojná!

Vyrábate rôzne druhy záušníc. Všetky sú svojim spôsobom niečím výrazné. Majú Trnavčanky rady výrazné šperky?

Ťažká otázka. Mám zákazníčky z celého Slovenska a už aj zo sveta. Ale čo si stíham všímať v uliciach Trnavy, začíname byť trošku otvorenejšie voči móde a slobode vyjadrovania v obliekaní. Mám pocit, že zatiaľ sme viac naklonené výraznejšiemu oblečeniu ako výraznejšiemu doplnku. Ale verím, že to príde.

Myslím si, že muži majú radi “tajomné ženy“, čiže jemnejšie, ženské oblečenie, ktoré dáva priestor predstavivosti, neodhaľuje príliš a šperk, ktorý odhalí trošku z vašej osobnosti. Verte či nie, materiály, farby, dokážu prezradiť veľa a nemusíte byť žiaden módny guru, je to len pocit, ktorý vo vás šperk vyvolá. Dodá šmrnc, bodku…

Je niečo, pričom by ste pri objednávke mohli povedať „tak toto je pre Trnavčanky typické"?

To asi nie… Je to naozaj veľmi individuálne a to na tom milujem. Ako som spomínala, ak má žena predstavu, pozná čo má rada, čo sa jej páči a vyberie si podľa toho šperk, alebo jej ho vyrobím na mieru, dokáže tým doplnkom veľmi jemne podčiarknuť svoju osobnosť a tým komunikovať s okolím. Lebo móda je istá forma komunikácie, prezentácie samého seba.

Inšpirujete sa aj pri tvorbe Trnavou?

Určite áno. V Trnave žijem a mám svoje obľúbené miesta a chodníčky, kde sa dá načerpať energia aj inšpirácia. Máme tu krásne historické budovy, ktoré dýchajú umením.

Ako hodnotíte vývoj vkusu ľudí v Trnave oproti minulosti? Je to lepšie, čo sa týka šperkov, odievania?

Všetko sa posúva. Doba ide ďalej, myslím, že ani my v Trnave nezaostávame. Prispôsobujeme svoje oblečenie trendom, práci, presvedčeniam. Či je to lepšie, to je ťažko povedať. Kedysi sme nemali toľko možností, čiže nemali ste veľmi šancu sa nejako odviazať.

Pozitívum vidím práve v tom, že už máme v obliekaní obrovskú slobodu, ale má to aj svoje temné stránky. Často nakupujeme veľa zbytočností, ktoré nakoniec ani nenosíme a vôbec nepremýšľame nad tým, či je ten kúsok potrebný a vhodný do nášho šatníka. Menej je naozaj niekedy viac. Čiže aj v šperkoch som zástancom jedného jedinečného kúsku ako desiatich rovnakých, ako má Danka, Janka, Betka…

Dajte LIKE na našej FB stránke a máte vždy čerstvé info z Trnavy a okolia.