Myslíme na svoju budúcnosť: TÚTO sumu má nasporenú priemerný Slovák
Každý z nás by mal mať odložené finančné prostriedky na "horšie časy". Pozrite sa, akú sumu majú Slováci v priemere našetrenú. Ako sme na tom v medzinárodnom porovnaní?
a Slovensku vzrástli v minulom roku hrubé finančné aktíva o 8 %, čo je o trochu viac ako východoeurópsky priemer, ktorý je 7,8 percenta. Cenné papiere, životné poistenie a penzijné fondy rástli o 12 %, predstavujú však len 32 % z celkových finančných aktív. Ukázala to štúdia Allianz Global Wealth Report, ktorú zverejnila už po šiesty raz skupina Allianz. Štúdia dôkladne skúma majetok a dlhy domácností vo viac ako 50 krajinách sveta.
Osobný dlh jedného Slováka vzrástol
Podľa štúdie slovenské domácnosti stále investujú významnú časť svojich úspor do bankových vkladov a až 62 % majetku Slovákov je na termínovaných a sporiacich účtoch. Je to najviac zo všetkých východoeurópskych členských štátov EÚ.
Osobný dlh Slováka bol v minulom roku 5000 eur, čo je vysoko nad východoeurópskym priemerom 3370 eur (v štátoch, ktoré sú členmi EÚ). Dlžoby v uplynulom roku predstavovali spolu 36,2 %, oproti predchádzajúcemu roku je to nárast o takmer 3 %.
V priemere máme nasporených viac ako 5-tisíc eur
V rebríčku najbohatších krajín sveta sa na vrchole naďalej drží Švajčiarsko. Priemerný Švajčiar má nasporených 157 450 eur. Druhé miesto obsadili USA s financiami vo výške 138 710 eur na občana. Trojicu krajín s najvyššími finančnými aktívami občanov uzatvára Veľká Británia s priemernými úsporami 86 230 eur na obyvateľa.
V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko koncom roka 2014 umiestnilo na 40. mieste. Na jedného obyvateľa Slovenska pripadajú čisté finančné aktíva vo výške 5232 eur, čím Slovensko predbehlo napríklad Rumunsko. Na samom konci rebríčka je Kazachstan so sumou 406 eur na obyvateľa.
Východoeurópsky región má vo všeobecnosti v strednej triede rebríčka bohatstva nízky podiel. Podľa čistých finančných aktív nie je v prvej dvadsiatke z východnej Európy žiadna krajina. Za 20. priečkou je zloženie zmiešané, od roku 2000 sa niektoré krajiny vyšvihli vyššie, napríklad pobaltské štáty. No niektoré skĺzli o niekoľko priečok nižšie, napríklad Chorvátsko, Poľsko a tiež Slovensko, ktoré bolo v roku 2013 na 38. mieste.
Foto: ilustračné