Eliška Šándorová Zo Slovenska

Nakúpiť viac domácej zeleniny či ovocia je dlhodobý problém. Dovážame to, čo (ne)musíme?

Slovenskí poľnohospodári a potravinári naďalej s ťažkosťami vedia umiestniť svoje produkty na pulty obchodných reťazcov. Niektorí zákazníci chcú kupovať vyslovene naše.

Ilustračný obrázok k článku Nakúpiť viac domácej zeleniny či ovocia je dlhodobý problém. Dovážame to, čo (ne)musíme?
4
Galéria
Zdroj: TASR

Ak aj vy patríte k tým, ktorí uprednostňujú kúpu čerstvej zeleniny či ovocia z našich končín, v obchodných reťazcoch zrejme na výber veľmi nemáte.

"Snažím sa vždy nakupovať od slovenských výrobcov resp. pestovateľov. Čo ma na nákupe v Tescu nemilo prekvapilo, takmer všetka zelenina je zo zahraničia a najmä z Čiech. To mi chcú povedať, že to, čo tam dopestujú, u nás nedopestujeme?,“ napísal nám čitateľ Jozef.

Zaujímalo nás teda, čo núti obchodné reťazce dovážať „základnú“ zeleninu či ovocie od našich susedov.

Made in…

Problém sa netýka iba konkrétneho obchodného reťazca. Ako sme sa presvedčili na etiketách v iných predajniach, zelenina a ovocie „cestujú“ naprieč Európou.

Väčšina obchodov sa v posledných rokoch sústreďuje na propagovanie slovenských výrobkov, ktoré sú viditeľne označené. V globále však politika v agropotravinástve závisí od mnohých faktorov.

"Je to schopnosť dodávateľa zabezpečiť dodávky, nákupné ceny a, samozrejme, kvalitu. Ak náhodou zákazník postrehne na obchode petržlen s pôvodom napr. z Českej republiky, neznamená to, že v našej sieti prevažuje tento tovar práve z Čiech. Tovar sa od dodávateľov dostáva na centrálne sklady a odtiaľ je distribuovaný na jednotlivé obchody, pričom sa môže stať, že sa na určitom obchode objaví viac tovaru z inej krajiny, hoci celkovo pochádza tento tovar najmä z lokálnej produkcie,“ reagovala na podnet zákazníka Lucia Poláčeková, PR manažérka Tesco Stores SR, a.s.

Podľa minuloročného prieskumu SPPK predstavoval podiel domácich agropotravinárskych výrobkov vyrobených v SR len 39,91 %. Najväčšie zastúpenie v obchodoch mali vajcia pochádzajúce zo slovenských chovov – 72 %. Nasleduje mlieko so 63 %, med 61 % a minerálne vody 60 %.

Zelenina a ovocie na pultoch slovenských obchodov
4
Galéria
Zdroj: JK

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) poukazuje aj na iný problém. „Slovenskí poľnohospodári a potravinári naďalej s ťažkosťami vedia umiestniť svoje produkty na pulty niektorých obchodných reťazcov. Veľké nadnárodné firmy umiestňujú mnohé výrobky vyrobené/vypes­tované v zahraničí, ktoré si pritom vieme dopestovať aj v našich klimatických podmienkach. Navyše uplatňujú na tieto výrobky rozdielne marže, naše potraviny ostávajú v cenovej nevýhode,“ tvrdí k problému hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Navrhujú aktívnejšiu komunikáciu s obchodnými reťazcami, prijatie účinných opatrení na riešenie problematiky tvorby cien – spravodlivé prerozdelenie marží v potravinovom reťazci, výchovu a vzdelávanie spotrebiteľa.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) považuje tvrdenia o nespravodlivom prerozdeľovaní marží za účelové a zavádzajúce a zároveň upozorňuje na nesprávnu interpretáciu obchodnej marže, ktorá vedie k zavádzaniu laickej verejnosti.

V skutočnosti je obchodná marža (bez DPH) rozpätím medzi nákupnou a predajnou cenou produktu a obchodníci z nej kryjú všetky svoje prevádzkové náklady.

„Členovia SAMO iniciatívne vyvíjajú individuálne projekty na podporu domácich dodávateľov a kontinuálne rozširujú sortiment slovenských výrobkov. Tým nadväzujú na iniciatívu ministerstva pôdohospodárstva ponúkať spotrebiteľom čerstvé lokálne potraviny a mnohé vlastné projekty robia aj v spolupráci s ministerstvom,“ hovorí Katarína Fašiangová, predsedníčka SAMO.

Štát problém rieši

Podpora slovenských farmárov a lokálnych výrobcov potravín podľa ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej prináša benefity pre spotrebiteľov, producentov aj krajinu súčasne.

„Naša snaha zvýšiť podiel domácich potravín na pultoch je úplne racionálna a prospešná pre všetky strany. Pomáhame zvyšovať zamestnanosť v regiónoch, farmári zase udržiavajú vzhľad krajiny a spotrebiteľom prinášame do regálov čerstvé potraviny, ktoré nemusia cestovať z druhého konca sveta,“ uviedla koncom septembra ministerka Gabriela Matečná.

Práve spomínané Tesco spolupracovalo s agrorezortom pri výbere malých slovenských producentov. V rámci projektu tak zákazníci v 20 hypermarketoch Tesco nájdu stovky produktov malých lokálnych firiem ako napríklad medy, vína, cestoviny či mäsové a mliečne výrobky.

Dopyt je vyšší ako ponuka

Slovenskí zeleninári vítajú možnosť ponúkať čerstvú zeleninu cez obchodné reťazce. Považujú ich za dôležitých partnerov.

„Spotreba čerstvej zeleniny a zemiakov slovenských spotrebiteľov je výrazne vyššia, ako jej produkcia. Mnoho druhov, ktoré sa v našich podmienkach urodia, už vedia slovenskí pestovatelia vyrobiť, alebo túto medzeru v budúcnosti doplniť. Slovenskí pestovatelia zeleniny a zemiakov vedia v súčasnosti ponúknuť spotrebiteľmi požadovanú kvalitu,“ uviedol v máji na stretnutí s ministerkou Matečnou Michal Šula, podpredseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.

Ako dnes dodal, v súčasnosti majú naši pestovatelia na skladoch dostatok kapusty, koreňovín, cibule a zemiakov.

V okolitých postkomunistických krajinách je zastúpenie domácich potravín medzi 70 až 80 percent a v krajinách západnej Európy je to viac ako 80 percent.

Slovenský spotrebiteľ, ktorý sa s dobrým úmyslom snaží podporiť domácich producentov a chce nakopnúť našu ekonomiku, si bude musieť na viac výrobkov made in Slovakia ešte zrejme počkať. Alebo sa môže cítiť ako kedysi – v Českoskoslo­vensku…

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM