Názory na lanovku na Zobore sa rozchádzajú: Ochranári aj stráž prírody sú proti

Na zámer výstavby lanovky na Zobore sa rôznia názory. Prinášame vám pohľad zo strany ochranárov prírody.

Lucia Šútorová

Prešiel viac ako rok od ohlásenia zámeru Biskupstva Nitra postaviť novú vyhliadkovú lanovku na Zobore. Podľa slov biskupského ekonóma Martina Štofka, boli reakcie ľudí väčšinou pozitívne. Každá minca má však dve strany a inak tomu nie je ani v tomto prípade.

Postoj ochranárov

Obavy o zachovanie nielen prírodného dedičstva vyslovila Stráž prírody Ponitrie a aj Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie, ktorá spadá pod Štátnu ochranu prírody. „Vybudovaním lanovej dráhy, ako aj vynútených sprievodných investícií a pridružených aktivít, by celá oblasť zásadne zmenila charakter ako oblasť masového turizmu so všetkými negatívnymi vplyvmi na prírodné prostredie. Domnievame sa, že realizáciou plánovanej stavby dôjde k nežiadúcim zmenám v charaktere tohto územia z hľadiska jeho prírodných hodnôt,“ povedal riaditeľ CHKO Ponitrie, Radimír Siklienka.

Stráž prírody Ponitrie zhrnula svoje pádne dôvody a poukázala na možné negatívne následky, v liste adresovanom Odboru starostlivosti o životné prostredie pri MsÚ v Nitre.

Pôvodná trasa

Vieme, že nová lanovka by podľa návrhu nemala viesť pôvodnou trasou. Stráž prírody tento krok nepovažuje za najlepšie riešenie. „Jedným z dôvodov upustenia od riešenia v pôvodnej trase je zmena vlastníctva objektu údolnej stanice bývalej lanovky na súkromnú osobu. Z evidencia katastra nehnuteľností však vyplýva, že parcela C-KN č. 15/1 v katastrálnom území Zobor, na ktorej ústi bývalá lanovka je stále vo vlastníctve mesta Nitra, rovnako ako objekt vrcholovej stanice bývalej lanovky. Z evidencia katastra nehnuteľnosti rovnako nevyplýva, že by v koridore trasy bývalej lanovky skutočne boli umiestnené stavby, ktoré by zásadne znemožňovali opätovné využitie tohto priestoru,“ stojí v stanovisku Stráže prírody Ponitrie.

Podľa nich je potrebné posúdiť aj možnosť vedenia lanovky z juhovýchodnej strany vrcholu Pyramída od Nitrianskych Hrnčiaroviec, čím sa podľa ochranárov podstatne zníži možný nepriaznivý vplyv navrhovanej činnosti na Prírodnú rezerváciu Lupka, Národnú prírodnú rezerváciu Zoborská lesostep či celkový vplyv na územie európskeho významu SKUEV0130 Zobor.

Budova stanice

Členovia Stráže prírody Ponitrie nesúhlasia ani s tvrdeniami, že budova vrcholovej stanice bývalej lanovky je nevyužívaná a schátraná. „Budovu má od mesta prenajaté nielen naše združenie, ale aj spoločnosť AVIS s. r. o. a je aktívne využívaná. Spoločnosť AVIS s. r. o. má na budove osadených niekoľko vysielacích zariadení a naše združenie budovu využíva ako terénnu stanicu pre členov stráže prírody. Naše združenie sa v rámci našich možností rovnako stará o udržiavanie a zveľaďovanie okolia tohto objektu,“ uvádza Stráž prírody.

Napojenie na vodovod

Stráž prírody rovnako poukazuje na fakt, že „samotný objekt vrcholovej stanice lanovky má po realizácii navrhovanej činnosti disponovať bufetom, reštauráciou a ubytovacími službami, pričom v budove absentuje vodovodné pripojenie,“. Podľa Stráže prírody sa v zámere nijakým spôsobom nezohľadňujú vplyvy budovania napojenia na mestský vodovod. „Pokiaľ sa toto napojenie má realizovať v trase navrhovanej lanovky pri dĺžke vyše 1300 m a prevýšení viac ako 300 m, je potrebné počítať aj s výstavbou niekoľkých prečerpávacích staníc, ktoré sa v zámere nespomínajú. Zároveň, pri samotnom užívaní ubytovacích priestorov, najmä na vyšších nadzemných podlažiach, sa zámer nijakým spôsobom nevysporiadúva so zvýšenou hladinou žiarenia z jestvujúceho vysielača Zobor „Pyramída“,“ poukazuje Stráž prírody Ponitrie.

Nie až taká pekná panoráma

Veľmi ružovo to podľa Stráže prírody nevyzerá ani so sľubovanými panoramatickými výhľadmi. Podstatnou prekážkou má byť vrchol Malá Skalka s nadmorskou výškou 405 m. n. n., nachádzajúci sa južne od navrhovaného trasovania.

Okrem toho, upozorňuje Stráž prírody Ponitrie na rastlinné i živočíšne durhy, ktoré žijú v tejto lokalite. „Zvieratá veľmi citlivo reagujú aj na vibrácie, ktoré sú pri prevádzke lanovej dráhy nespochybniteľné a zámer sa s nimi opätovne nijako nevysporadúva. Je zrejmé, že realizácia navrhovanej činnosti bude mať zásadne negatívne vplyvy na populácie jedincov chránených druhov, a teda na biodiverzitu ako takú,“ myslí si Stráž prírody Ponitrie.

„S ohľadom na vyššie uvedené zastávame názor, že zámer neobsahuje informácie umožňujúce odporučiť realizáciu navrhovanej činnosti a preto požadujeme, aby sa navrhovaná činnosť posudzovala podľa zákona č. 24/2003 Z. z.,“ dodáva na záver Stráž prírody Ponitrie vo svojom stanovisku.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame