Nepozornosť či neposlušnosť nemusia byť dôsledkom zlej výchovy dieťaťa
Nepozornosť, nadmerná aktivita dieťaťa či impulzivita môžu poukazovať na hyperkinetickú poruchu (ADHD), ktorá postihuje päť až sedem percent detí školského veku.
Problém sa štyrikrát častejšie vyskytuje u chlapcov ako u dievčat, pričom sa objavuje v prvých piatich rokoch života dieťaťa a môže prejsť až do dospelosti. ADHD je najčastejšou poruchou psychického vývinu u detí. Liga za duševné zdravie sa preto prostredníctvom edukácie cez letáky a brožúry snaží nabádať rodičov, aby v prípade príznakov ADHD vyhľadali pomoc odborníka. Liečba pozostáva z psychosociálnej rehabilitácie a špeciálno-pedagogickej intervencie, niekedy sa využíva aj farmakoterapia.
„Poruchy v detskom veku sú veľmi rôznorodé a majú svoje špecifiká, o ktorých treba hovoriť, lebo laická verejnosť vie o nich menej ako v prípade dospelých,“ povedal primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP Bratislava Ján Šuba. Poukázal, že stále existujú mýty o tom, že duševné poruchy u detí nie sú, pričom sa naopak vyskytujú asi u 15 percent detí do 18. rokov. Najčastejším problémom je práve porucha ADHD, ktorá môže viesť k problémom dieťaťa doma i v škole, ako aj ovplyvniť schopnosť dieťaťa učiť sa a mať dobré vzťahy s ostatnými. Dieťa s neliečeným ADHD môže v pubertálnom veku častejšie ako ostatná mládež siahnuť po drogách, či zapliesť sa do kriminálnych aktivít.
O poruche ADHD môže podľa Šubu vypovedať najmä ľahko rozpoznateľná porucha pozornosti, ako aj narušená schopnosť ju udržať. „Tieto deti sú ľahko vyrušiteľné,“ poukázal s tým, že nevedia obsedieť. Priblížil, že problémy sa najčastejšie objavujú pred nástupom alebo pri nástupe do školy. „Liečba je nutná a výrazne zvyšuje kvalitu života u tých detí, kde porucha ADHD spôsobuje distres a zhoršené fungovanie nielen v škole, ale aj v medziľudských vzťahoch, k autoritám, rodičom. Tieto deti sú často vnímavé ako dotieravé, ťažko vychovateľné, požadovačné a sekundárne na ne dopadá kvantum negatívnych reakcií z okolia.“
Ako poukázala Eva Gajdošová z Katedry psychológie FF UK v Bratislave, tieto deti sú pritom často šikovné, nadané, niekedy majú aj vysoké IQ, ale v škole sú podpriemerné. Upozornila, že tieto deti sú tiež často motoricky neobratné, mávajú často úrazy, poruchy spánku, sú plačlivé, precitlivé, majú zmeny nálad či sú arogantné. „Učitelia môžu byť v tomto smere veľmi nápomocní tým, že rozpoznajú, že sa jedná o skutočný a liečiteľný problém, nie iba o predvádzanie dieťaťa,“ uzavrela.
Zdroj: TASR Foto: Ilustračné