Peši po stopách cestopisu: Mladú Angličanku doviedla stopa až na Slovensko

Katy MacMillan-Scott (na snímke) je 34-ročná anglická milovníčka kníh žijúca v Londýne. Vášeň skĺbila s prácou a preto pracuje ako PR manažérka spoločnosti zaoberajúcej sa knihami. Tento rok (2017) sa rozhodla podujať sa na 3-týždňové cestovateľské dobrodružstvo, ktoré odštartovala 30. apríla v anglickom prístavnom mestečku Harwich. Postupne ju jej kroky zaviedli cez Holandsko, Nemecko a Rakúsko až do našej krajiny, kde navštívila Bratislavu. Stade sa vlakom presunula do Nových Zámkov. Nasledujúcou zastávkou je Ostrihom a po ňom Budapešť, kde je na 19. mája naplánovaný cieľ jej terajšej cesty. Väčšinu svojej ceste absolvuje pešo, keď bolo treba použila i trajekt alebo vlak.

Spomienka na dobrú kamarátku

Prečo sa rozhodla pre túto cestu? Takýmto spôsobom chce vzdať hold svojej kamarátke Harriet, ktorá podľahla v roku 2016 rakovine čriev. O svojej diagnóze sa dozvedela prineskoro a aj to je dôvodom, prečo sa rozhodla Katy robiť kampaň na osvetu proti tomuto ochoreniu. Obe milovali knihy. Po jej smrti našla Katy inšpiráciu v knihe ´A Time of Gifts´. Ide o cestopiseckú klasiku z pera Angličana Patricka Leigh Fermora, ktorá popisuje jeho pešiu cestu naprieč Európou v rokoch 1933–1934. Príbeh o vzájomnej prívetivosti cudzích ľudí a radosti z cestovania začína v holandskom mestečku Hook of Holland (samospráva mesta Rotterdam) a končí v byzantskom Konštantínopole.

Bude pokračovať v ceste po stopách knihy až do Instanbulu? „Popravde, ešte neviem, koľko mi cesta potrvá, keďže mi ostáva navštíviť ešte viacero nemeckých miest. Nemôžem to však precestovať na jedenkrát, pretože mám zamestnanie. Každý rok prejdem kúsok trasy, možno mi to pár rokov potrvá, ale to je v poriadku. Zakaždým totiž budem pri tom myslieť na moju kamarátku,“ vysvetlila Katy.

Napriek tomu, že, ako sama o sebe hovorí, že nie je žiadna športovkyňa, chôdzu má rada. Je to pre ňu životná výzva. „Keď stratíte niekoho blízkeho, prinúti vás to prehodnotiť svoj život. Odkedy umrela moja priateľka Harriet, zmenila som prácu, založila spolok, o ktorom som roky rozprávala. Teraz podstúpim osobnú zmenu, ktorá ma vyvedie z komfortnej zóny. Chcela som začať žiť svoj život,“ dodala sympatická Angličanka, ktorá založila nadáciu ´Never Too Young´ na podporu boja proti rakovine čriev.

Publikáciu z cesty zatiaľ neplánuje, páči sa jej u nás

Na jej doterajšej ceste zažila podľa vlastných slov viacero príbehov, najviac ju však potešila láskavosť ľudí, ktorých stretáva. „Vždy, keď som mala za sebou škaredý deň, sa našiel niekto, kto mi pomohol. Napríklad, keď som išla cez Holandsko, išla som celý deň v daždi, premoknutá a nemohla som si dať nič teplé, ani len kávu. Tak som sedela na lavičke s myšlienkami, že toto je hrozné, keď sa pri mne zastavila stará, asi 80-ročná pani, ponúkla mi teplú kávu a svoj domov, aby som sa ohriala. Bola to úžasná skúsenosť. Vôbec ma nepoznala a nemusela to robiť,“ opísala jednu zo svojich príhod cestovateľka.

„Zatiaľ som prešla štyri z piatich krajín. A i keď sú medzi nimi rozdiely, nájde sa medzi nimi veľa spoločného. V porovnaní s knihou sa toho zmenilo v týchto krajinách veľa, no tá najdôležitejšia vec ostala nezmenená. Prívetivosť a úprimnosť ľudí,“ snažila sa opísať rozdiely, ktoré postrehla medzi krajinami na jej ceste.

Svoje zážitky z cesty si zatiaľ zapisuje, no publikáciu z nich zatiaľ neuvažuje pripraviť. Možno v budúcnosti, ako sama poznamenala, keď sa jej cesty po stopách knihy uzavrú.