Učiteľka matematiky blogerkou: Píše o svojom živote!
„Vždy som bola tá, ktorá hlavne počúvala. Hovorila som len vtedy, keď sa ma niekto priamo spýtal na môj názor. Moje vnútro pozná len málo ľudí, nechcela som zaťažovať iných mojimi problémami, tým, čo prežívam.“
Jej meno je Mária Hrešková a na Gymnáziu Janka Kráľa vyučuje matematiku a informatiku. Na tejto škole strávila polovicu svojho života a aj keď to bola vždy uzavretá osoba, ako o sebe tvrdí, táto škola ju donútila otvoriť svoje srdce a podeliť sa so svojimi pocitmi cez jej osobný Blog na internete. Na blogu píše o svojej rodine, láske a v neposlednom rade aj o výpovedi, ktorá jej prišla domov poštou. Mnohí čitatelia našli v jej príspevkoch svoj príbeh a dokonca má Mária veľa pozitívnych ohlasov. Dostáva maily od svojich bývalých študentov a rôznych ľudí, ktorý ju osobne nepoznajú, no svojím písaním ich veľmi zaujala, možno pomohla. Vlastným príkladom ukázala ľuďom spôsob, pomocou ktorého sa môžu otvoriť a dať zo seba von veci, ktoré ľudí často trápia.
Výpoveď po 17-tich rokoch
„Som mama piatich detí a mám tri roky do dôchodku. Po sedemnástich odučených rokoch na tejto škole mi prišla domov výpoveď. Výpoveď sa pánovi riaditeľovi vrátila po troch týždňoch ako nedoručená, pretože som ju neprevzala. Po celý ten čas mi nepovedal ani slovo a pritom som sa s ním stretávala každý deň, no výpoveď nikdy nespomenul. Akoby som nebola ani človek, ale len nejaká vec." ( píše profesorka vo svojom článku Bojovať s láskou a pravdou).
Na tejto škole odučila krásne roky a všetok svoj čas venovala deťom. „ Moju prácu beriem ako poslanie a cítim, že väčšina detí ma má rada, pretože to isté cítia z mojej strany.“ Tí, ktorí ju poznajú vedia, že je to milá a láskavá osoba, ktorá nikdy nikomu neukrivdila. Tak prečo osoba, ktorá neurobila nič zlé, iba vyjadrila svoj názor a pracuje na plný úväzok, musí byť prepustená?
Všetko sa začalo v školskom roku 2009/2010
Tento rok bol pre školu veľmi ťažký. Nastali finančné problémy a spôsob akým to riešil pán riaditeľ bolo prepúšťanie. „ Medzi štyrmi očami som mu vyjadrila svoj názor na jeho nesprávne vedenie školy a porušovanie zákonov, ktorých sa dopúšťa.“ Jej ortieľ bol týmto podpísaný. Pre profesorku sa začali tri roky ponižovania a ubližovania. Avšak dokázala sa aj napriek tomu cez to všetko preniesť a sústredila svoju energiu na milujúcich študentov a rodinu. No bojovať nechce urážkami a nadávaním. Za svoje práva a zamestnanie chce bojovať láskou a pravdou. Svoj názor vyjadrila aj jedna študentka gymnázia
„ Profesorku Hreškovú poznám veľmi dobre. Matematiku ma učí už štvrtý rok a za tie štyri roky som ju nikdy nezažila kričať, nebola nervózna ani náladová a do triedy chodí vždy s úsmevom,“ hovorí žiačka jednej triedy, ktorú p. Hrešková učí matematiku. „Aj keď mi matika nikdy nešla, ani nejde, na jej hodiny chodím rada. Keď niečomu nechápem, vždy sa pri mne zastaví a všetko vysvetlí . Naša trieda si ju veľmi obľúbila a preto, keď sme sa dozvedeli, čo ju čaká, boli sme veľmi sklamaní. V tej chvíli by som čakala hocičo, len nie to, že našu milú profesorku matematiky vystrieda niekto iný.“
Všetky články profesorky Márii Hreškovej nájdete na stránke: http://mariahreskova.blog.sme.sk/
Sixtína Ferencová/moravce24