Remeslo má zlaté dno: Umelecký rezbár vytvára z dreva majstrovské diela

Cyril Kocúrek (64) pochádza z Kežmarku. Už v piatich rokoch okúsil čaro dreva. S dlátami sa zoznámil v čase, keď nastúpil do školy v Bratislave. Odvtedy vyšlo z jeho rúk okolo desaťtisíc drevených výtvorov. Vytvára sochy, plastiky i reliéfy. Tvorí pre ľudí, vždy len s dobrou náladou.

Spláca dlh

Umeleckému rezbárstvu sa venuje viac ako 50 rokov. Je jeho koníčkom a prácou zároveň. „Od detstva pracujem s drevom. Po ťažkej operácii srdca ma pánbožko vyhnal splácať to, čo mi dal. Tak som tu a ťahám roky ďalej,“ uviedol optimisticky naladený Kocúrek. Stále má množstvo nápadov, ktoré realizuje. Každý výrobok je neopakovateľný originál. „Za tie roky mi to v hlave stále páli. Ja neskicujem, nekreslím, tvorím rovno do dreva. Keď som robil väčšie monumenty, musel som ich rozkresliť. Dnes to považujem za zdržovanie času. Keď sa prispôsobím tomu, čo drevo dá, vznikne nový, originálny nápad,“ prezradil, ako prichádza k novým myšlienkam.

Negatívne naladený nepracuje

Na druhu dreva nezáleží. Dôležité je, akú techniku rezbár zvolí. Pri pohľade na kus dreva mu myšlienky prichádzajú samé. „Keď som sa vrátil ku realistke, robil som dve krajiny. Išlo o alpskú krajinu. Konkrétne to bola chata postavená vo vysokých horách medzi sekvojami, ktoré sa týčia k nebu. Pred ňou pramení obrovský prameň spoza balvanu,“ opísal tematiku jedného diela z tvorby. So zlou náladou sa do práce nepúšťa. „Do mojej roboty vždy odovzdávam energiu. Ak sa necítim dobre, nemôžem pracovať s drevom, lebo odovzdávam doň zlú energiu, ale ono za to nemôže,“ skonštatoval Kocúrek.

Vzťah k umeniu

Umelecké korene majú v rodine. Pravdepodobne bude mať aj nasledovníkov. „Zosnulý brat sa venoval maľbe, mal dokonalý vzťah k umeniu. Obe dcéry vedia rezať, ale radšej sa venujú štetcu. Vnuk má taktiež talent. Gény sa dedia, talent má každý. Priestory vnúčatá majú, stačí sa len chytiť,“ uzavrel umelecký rezbár.