Peter Simon Rôzne

Robo (19) z Rožňavy a jeho netradičná záľuba. TOTO sa len tak nevidí! FOTO

Mladý Rožňavčan Róbert Slíž sa rozhodol robiť to, o čom jeho rovesníci nemajú ani potuchy. Jeho výrobky sú hodnotné, a samozrejme, plne funkčné :)

Ilustračný obrázok k článku Robo (19) z Rožňavy a jeho netradičná záľuba. TOTO sa len tak nevidí! FOTO
8
Galéria
Foto: Róbert Slíž

Mladého Rožňavčana uchvátilo niečo, o čom iní ani len netušia ako sa to vyrába. 19-ročný študent IT odboru na košickej priemyslovke sa pustil do výroby zvonov. Táto činnosť sa traduje z generácie na generáciu. U Roba je to však úplne inak. Ten nás v rozhovore zasvätil do tých najhlbších metód odlievania. Víkendy prežíva hlavne v dielni. Rodina a okolie ho v činnosti podporujú.

K práci sa dostal náhodou

Zvonmi sa začal zaoberať asi pred 8 rokmi. Dostal sa k tomu náhodou. „Najprv som len zliezal veže, robil laické fotodokumentácie zvonov a ich nahrávky. Občas narazíme na veže, kde sa to nezmenilo za posledných 50 rokov, v niektorých prípadoch aj niekoľko storočí. Dýcha to tam históriou. Vždy som mal sen odliať si vlastný zvon. Taktiež ma fascinovali staré remeslá, ako je napríklad kováčstvo. Zvonolejárstvo je veľmi pestré. Je to súbor remesiel ako umelecké zlievačstvo, kováčstvo, tesárstvo, sochárstvo, práca s hlinou a mnohých ďalších, takže som sa v ňom úplne našiel,“ povedal mladý nadšenec.

Zatiaľ odlial 16 úspešných kusov. Niektoré už našli svoj domov u známych v Maďarsku či Poľsku. K výrobe zvonov využíva tradičnú stredovekú technológiu. Hodnota zvona sa môže pohybovať aj okolo 1 000 eur.

Čas výroby záleží od veľkosti. Výroba zvona s priemerom 30 cm trvá približne mesiac. Tých väčších, samozrejme, viac.

„Formy, do ktorých sa zvony odlievajú vyrábam z hlinenej zmesi, do ktorej sa pridávajú na dnešné pomery už dosť nezvyčajné, ale zato účinné prísady ako je napríklad konský trus, slama a mnohé iné. Zvony sa odlievajú z bronzu s vysokým obsahom cínu 20–22% nazývaný zvonovina pri teplote približne 1 100°C. Pri samotnom odlievaní zvona nie je priestor pre žiadne chyby. Ak je odliatok nevyhovujúci, rozbije sa a celá práca začína odznova,“ spresnil Róbert.

Podľa jeho slov sa zvony musia nechať pomaly vychladnúť. Pri malých zvonoch to trvá 12 hodín až deň, pri tých najväčších aj týždne.

Ako uviedol, hlinená forma, do ktorej sa kov nalieva, je vždy len na jedno použitie a po vychladnutí kovu sa musí rozbiť. Posledným krokom je jemné cizelovanie odliatku a výroba jeho príslušenstva. Z dreva sa vyreže hlavica na ktorej zvon visí a vykujú sa závesné prvky a srdce vhodných rozmerov.

Škola na to neexistuje

Ostatní majstri väčšinou svoje know-how len tak neprezradia. „Väčšinou je to rodinná tradícia a remeslo sa dedí. Ja však zvonolejárov v rodine nemám. Pred 4 rokmi som si našiel nejaké materiály, knihy, spisy starých zvonolejárov, v ktorých bol vysvetlený princíp výroby a začal som skúšať. Metódou pokus omyl som sa po troch rokoch a niekoľkých neúspešných pokusoch nakoniec dopracoval k úspešnému odliatku,“ informuje Róbert.

Po odliatku prichádza ladenie

Zvuk zvonu a jeho charakter je daný tzv. rebrom (profilom) zvona. Je to v podstate prierez steny zvona. „Zvon totiž neznie len jedným tónom. Je to celé spektrum alikvotných tónov, ktoré musia dokopy ladiť a ozývať sa danou silou, aby zvon vydal uchu príjemný zvuk. Odchýlkami medzi nimi vieme dosiahnuť rôznu farbu a charakter zvuku zvonov. Preto znejú niektoré zvony prísne, niektoré smutne či radostne. Po odliatí sa pri klasických kostolných zvonoch zvuk nijako nedolaďuje. Zvony určené pre zvonohry ak majú väčšie odchýlky ako je prípustné, môžu byť jemne doladené zbrúsením určitých bodov na vnútornej stene. Majú omnoho vyššie kritéria pre presnosť zvuku,“ dodáva Robo.

V zbierke aj cenné kúsky

Asi zatiaľ najzaujímavejším kúskom podľa Roba je jeho posledný odliatok. Bol to tzv. carillonový zvon, ktorý sa na Slovensku ešte neodlieval. Nie je to u nás tradíciou. „Carillonové zvony sú určené pre hudobné nástroje – carillony (zvonohry). Je to súbor najmenej 23 zvonov, ktoré hráč (carilloner) rozoznieva pomocou klaviatúry. Pochádzajú z krajín Beneluxu. Carillonové zvony sa odlišujú od tých klasických presným ladením na presnosť až 1/100 poltónu. Ten môj bol v podstate experiment, na ktorom som spolupracoval s holandským špecialistom na tieto zvony. Má hmotnosť 14 kg a spodný priemer 27 cm.,“ uviedol na záver Róbert Slíž z Rožňavy.

Obrazom: Rožňavčan Robo a jeho netradičná záľuba
8
Galéria
Foto: Róbert Slíž
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM