Rozhovor so športovým fotografom spod Urpína: Aj tomuto už Maroš musel čeliť na zápasoch!
Šikovných forografov, ktorí zachytávajú krásy Banskej Bystrice, máme v našom meste viacero. No nájdu sa tu aj takí, ktorým viac učarovali bystrickí športovci. Jedným z nich je aj Maroš Búrik!
Banskobystričanovi Marošovi Búrikovi učarovalo fotenie už v detstve. Napriek tomu si dal prestávku a vrátil sa k nemu až v škole, keď ich učili fotiť. Teraz môžu ľudia sledovať jeho pozoruhodné zábery z hokejových či hokejbalových stretnutí. Venuje sa totiž športovej fotografii. Pre náš portál porozprával viac o svojej najväčšej vášni.
Čo ťa podnietilo k tomu, aby si sa stal fotografom?
To ťažko povedať. Už keď som bol malý, tak ma bavilo hranie sa s foťákom, ale potom sa to na čas vytratilo. Keď nás v škole učili fotiť, tak som sa k tomu vrátil a bavilo ma to stále viac a viac. Najprv som začal fotiť len s digitálom, ale časom som sa rozhodol, investovať do toho.
Od začiatku si sa zameral na šport alebo to prišlo až neskôr?
Na začiatku som fotiť len kamarátky a prírodu. To trvalo asi tak rok, ale neskôr som začal fotiť aj športy.
Dalo by sa povedať, že sa špecializuješ ako športový fotograf?
Myslím si, že áno. Baví ma to asi najviac.
Máš za sebou aj nejaké špeciálne kurzy či školenia alebo si skôr samouk?
Zatiaľ som nepodstúpil žiadne školenia ani kurzy, základy ma naučili na strednej škole a potom som sa už snažil zdokonaľovať sám. A to aj teraz, ešte stále sa snažím zlepšovať.
Fotením sa už aj živíš alebo si ním aspoň privyrábaš?
Momentálne to je len privyrábanie si, ale časom by som sa tým chcel aj živiť, ak sa to podarí. Je to podľa mňa naozaj veľmi dobrá práca, ktorá by ma aj veľmi bavila.
Čo je podľa teba najnáročnejšie na zachytávaní športovcov?
Niekedy je to aj o šťastí, ale ja si myslím, že najťažšie je zachytiť ten správny moment. A treba naozaj všetko dobre sledovať a snažiť sa, zachytiť to.
Keď si na nejakom zápase, nestalo sa ti už niekedy, že ťa ohrozila lopta či puk?
Áno, raz sa mi to stalo na zápasoch v hokeji aj v hokejbale, že ma trafili, lebo som vtedy fotil z takého miesta, kde nebola veľká ochrana. Na hokeji to bolo z miesta medzi striedačkami a tam nie je plexisklo a na hokejbale to bolo, keď som fotil na striedačke. Vtedy mi dokonca aj trafili foťák.
Čo najradšej zachytávaš cez hľadáčik fotoaparátu?
Tak napríklad pri športe je to krásny zákrok brankára, pekne zachytené góly, bojovnosť hráčov a radosti z gólu. Ešte ma veľmi baví fotenie nočných fotiek a zachytávanie cesty, ako idú autá, aby tam spravili pekný efekt od svetiel. To sa dá spraviť, už len keď sa stmieva alebo je už tma. Taktiež veľmi rád fotím zvieratá, keď je príležitosť.
Máš vo fotení nejaké profesionálne ambície?
Áno, chcel by som sa stať profesionálnym fotografom a momentálne sa snažím, investovať do toho a kúpiť si na to ešte lepšiu výbavu, ako sú napríklad výkonnejšie objektívy do fotoaparátu.
Je miesto či udalosť, na ktorú by si sa chcel dostať a fotiť tam?
Áno, veľmi by som chcel fotiť slovenskú reprezentáciu na majstrovstvách sveta. Alebo ešte fotiť zápas NHL môjho obľúbeného tímu New Jersey Devils.
Ktoré miesta v Banskej Bystrici sú podľa teba pre oko fotografa najatraktívnejšie, resp. kde najradšej fotíš?
Veľmi pekne, kde sa mne páči, je na Urpíne, hore na lúke.
Čo “najextrémnejšie” si bol ochotný urobiť pre dobrú fotografiu?
Raz som musel ísť do Rakytoviec, fotiť oslavu, ale ešte predtým mierne pršalo, no aj tak som išiel. Najprv to vyzeralo v pohode, že počasie sa vyjasní, ale potom tam začala strašná búrka, pršalo tak veľmi, že nebolo skoro ani vidno a ešte k tomu začal strašný vietor. To boli asi moje najextrémnejšie podmienky.
Ako inak ešte tráviš voľné chvíle, keď priamo nefotíš?
Venujem sa ešte hokejbalu, kde momentálne hrávam za tým HBK Rangers. Sme v 2. lige banskobystrického hokejbalu. Aj keď sa mi tam ešte nepodarilo získať žiadne ocenenie, aj tak ma to tiež veľmi baví a venujem sa tomu už štyri roky.
Čítajte tiež:
Dychberúce zábery mladého bystrického fotografa: Paráda, ako Vlado dokázal zachytiť krásy mesta
Foto: archív Maroša Búrika
