S čím sa hrávali deti pred tridsiatimi rokmi?
Céčka, Igráčik, Rubikova kocka či mončičáky - hračky, ktoré už dnes neletia. Keď ich však vnúčatá nájdu v škatuli u starej mamy, sú nadšené rovnako, ako deti socialistických čias.
Dnešnú mládež azda najviac prekvapí jediná elektronická hra, ktorá bola vtedy k dispozícii. Na malom displeji pobehoval vlk zo známej sovietskej rozprávky a chytal do prúteného košíka vajíčka. Zdalo sa nám to vtedy neskutočne akčné. Adrenalín stúpal aj pri skladaní Rubikovej kocky alebo stavbe zložitého diela zo stavebnice Merkur.
Ponúkame vám výber hračiek, ktoré vtedajšie deti milovali a rodičia mali často neľahkú úlohu zohnať ich pod pultom hračkárstva.
Igráček – hračka, ktorú sme si poslovenčili na Igráčika. Prvý panáčik – murár – uzrel svet v roku 1977. Za ním nasledovali ďalšie profesie ako kuchár, stavbár, kominár, námorník a cestár. Každý rok pribudli približne štyri nové modely Igráčikov. Celá zbierka má až 50 rôznych figúrok. Približne osem centimetrové postavičky mali pohyblivé ruky, do ktorých vedeli „uchopiť“ svoje pracovné nástroje.
Rubikova kocka – mechanický hlavolam, ktorý v roku 1974 vynašiel maďarský sochár a architekt Erno Rubik. Vyrobili sa z nej milióny kusov a v 70. a 80. rokoch nebolo domácnosti, kde by chýbala. Chcel ju mať každý bez ohľadu na to, či vedel poskladať len jednu stranu alebo celú kocku. Borci v tejto hre organizovali súťaže a tí najlepší ju vedeli zložiť za okamih. Svetový rekord v poskladaní Rubikovej kocky je 4,90 sekundy.
Stavebnica Merkur – hračka pre tvorivé deti, ktoré nestrácali trpezlivosť. Kovové časti stavebnice sa spájali skrutkami a matičkami. Stavebnica bola obľúbená najmä preto, že sa približovala reálnemu konštruovaniu. MERKUR vznikol v roku 1920, keď Jaroslav Vancl v Čechách založil firmu Inventor. Pôvodne boli kovové diely stavebnice navzájom spájané kovovými háčikmi ako na lešení. V roku 1925 prešiel výrobca na nový systém, ktorý sa zachoval v rovnakej podobe až dodnes.
Magnetická tabuľka Grafo – hračka ponúkala kreslenie bez konca. Stačilo krútiť dvomi otáčacími kolieskami a obrázok bol raz-dva hotový. Ak sa nevydaril, tabuľku ste prevrátili, zatriasli ňou a kresba sa stratila. Táto hračka z predajní nezmizla, vedia sa s ňou zabaviť aj dnešné deti.
Nákladné auto TATRA – kto ho nemal, prišiel o veľa. Za socializmu sa zrejme na kvalitu hračiek prísne dohliadalo. Len tak mohli tieto tatrovky vydržať roky. Deti sa na nich spúšťali po haldách zeme nakopených na sídliskách, vozili v nich súrodencov a plast napriek tomu zostal celý. Napodobeninu tejto hračky dostanete v obchodoch aj dnes. Kvalitou sa však nedá porovnať s tou spred tridsiatich rokov.
Mončiči – o bábikách Barbie deti za železnou oponou ani nepočuli. Celkom dobre sa však dalo zahrať aj s plyšovými mončičákmi. Myšky, zajačiky, opice či macíkovia hýrili farbami. Vari nebolo dievčatka, ktoré by netúžilo mať aspoň jedného.
Čítajte aj: Letné tábory: Ako deťom spestriť prázdniny a neprísť pri tom o úspory
