Ťaháky v mobile sú minulosť. Študenti si na písomkách pomáhajú aj nechtami

Čo majú spoločné perá, fľaše, kryty od smartfónov, nechty, hodinky a okuliare? Na prvý pohľad nič. Keď ale zájdeme do školy, ide o často využívané pomôcky, ako si vylepšiť prospech, či aspoň spraviť skúšku.

Študenti sú schopní vymyslieť čokoľvek, aby prešli, aby si zaobstarali známku, akú chcú. Či akú by radi videli ich rodičia. Doslova čokoľvek. Teda, okrem naučenia sa.

Podvádzanie v škole počas skúšok, testov, písomiek je tu od nepamäti, aktuálne sa ale zdá, že stará pravda „fantázii sa medze nekladú“ je v popredí na tom najvyššom mieste.

Fantázia

„Školáci sú naozaj nápadití, mnohí by sa pokojne mohli kreativitou živiť,“ hovorí Marián Brezovský, ktorý svojho času učil na strednej škole v Nitrianskom kraji. Aktuálne žije v Londýne, kde pôsobí ako asistent na jednej z tamojších základných škôl.

„Sám som sa počas praxe stretol s veľkou nápaditosťou. Dá sa povedať, že žiaci sú ochotní stráviť čas rozmýšľaním nad tým, ako na teste podviesť. Rovnaký čas by pritom mohli venovať samotnému štúdiu, aby sa naučili danú problematiku.“

KURIOZITA DŇA: Keď sa odraz na vodnej hladine pohráva s našimi zmyslami

Strata času?

Brezovský pripomína, že prepísať látku potrebnú na písomku na malý predmet, ako je kúsok papiera, etiketa z fľaše, kryt od mobilu, necht, časť odevu, hodinky, atď.) zaberie aspoň 25–30 minút času, a práve polhodina má byť v tomto prípade dostačujúcou na to, aby si žiak v bodoch zapamätal, o čom učivo je.

Mnoho učiteľov v dnešnej dobe už totiž nedbá len na memorovanie, resp. odpovede, kde študent od slova do slova reprodukuje učiteľov výklad, ale práve samostatné rozmýšľanie, schopnosť dedukcie, spájanie si bodov do súvislostí. Skúsenosť s deťmi – podvodníkmi

„Pamätám si na experta, ktorý si ťahákmi oblepil dáždnik,“ spomína slovenský pedagóg.

„Tu v Londýne sú deti veľmi nápadité,“ pokračuje. „13–14 ročné slečny majú nechty popísané ťahákmi, rovnako tak časti oblečenia. Z diaľky to vyzerá ako nejaký módny výstrelok, či súčasť štýlu obliekania mladých, ale keď sa pozriete bližšie…“ Na otázku, čo s tými, ktorých učiteľ prichytí pri podvádzaní, neodpovedá Brezovský striktne, nehovorí v prvom rade o potrestaní.

Trest nie je cesta

„Rozhodne sa jednorázovým trestom nič nevyrieši. Deti, obzvlášť v puberte, majú svoj svet, svoje problémy, postoje. Cestou je len neustále vplývanie na nich, ukazovanie im, že život bez vzdelania nie je plnohodnotný, ukázať im, aké možnosti im ukončenie štúdia ponúka,“ dodáva.

Navyše platí, že sa mladý človek tinedžerského veku potrebuje s niečím identifikovať a ak je v partii, kde zrovna škola nie je na prvom mieste, ide aj u neho celkom pochopiteľne bokom.

Ako ale podvádzanie, teda najjednoduchší spôsob dosiahnutia želaného výsledku zo škôl dostať?

Skepticky sa dá povedať, že to nejde. Je tu ale možnosť, ako deťom, ktoré sú schopné zapojiť nápaditosť týmto smerom, ukázať, že to ide aj inak. A to prostredníctvom rôznych činností, ktoré stimulujú práve túto ich vlastnosť. Možností je veľa a keď sú žiaci schopní zapojiť nápaditosť, mali by aj pedagógovia.

PREČÍTAJTE SI: Mala by kniha, ktorá pobúrila, zostať ako povinné čítanie školákov? Prejdime si, ako ste hlasovali

ANKETA: Na Slovensku máme preteky v podvádzaní

Myslím teda som sa postupom zmenilo na podvádzam lebo chcem.

Veľa aktuálnych študentov dôležitosť vzdelania podceňuje, radšej má zábavu, flákanie sa, prechádzanie tínedžerským vekom len tak bezstarostne.

My sme niekoľkým z nich položili sériu otázok: 1. Čo pre vás znamená vzdelanie? 2. Je úspech v škole dôležitý? 3. Aký spôsob volíte – poctivé naučenie sa, plnenie si povinností, alebo pomáhanie si napr. ťahákmi, podvodom?

Táňa, ktorá navštevuje jednu zo stredných škôl v bratislavskom Ružinove, si myslí, že „vzdelanie je síce na popredných miestach, ale pre 15-ročného človeka je omnoho dôležitejšie si život užiť.“

Ďalej dodáva: „Malý podvod predsa nemôže nikomu ublížiť. Nebaví ma napr. chémia, viem, že nikdy nebudem chemička, tak prečo sa ju učiť? To už radšej použijem ťahák.“

Podobného názoru je aj Matej z Nitry. „Myslím, že veľa vecí, ktoré po nás v škole požadujú, nám do života nič nedá. A preto si pomáham ťahákmi.

Čerstvo sedemnástiny oslavujúci študent prezradil, že so spolužiakmi dokonca súťaží v tom, kto koľko v škole odpíše. „Máme na Facebooku takú skupinu, kde si aj evidujeme výsledky, zatiaľ som na 6. mieste z nejakých 17–18,“ hlási pochvalne.

Na opačnej strane potom stojí Rebeka, ktorá je školáčkou v Banskej Bystrici.

„Vzdelanie je nástrojom, ako mať lepší život. V tom mojom som si všetko musela vybojovať sama a nehodlám upustiť z nastolenej cesty. Až priveľmi si vážim svoju mamu, aby som ju sklamala,“ vyznáva sa.

Na otázku, či by bola schopná pri písomke podvádzať odpovedá záporne.

„Nie. Niežeby sa mi vždy chcelo učiť, alebo som, vždy bola stopercentne pripravená, ale som sa rozhodla, že ťaháky používať nebudem, ani odpisovať. Je to môj postoj, aj keď viem, že mnohí rovesníci sa na to pozerajú inak,“ dopĺňa.