Slovensko recykluje málo: Väčšina odpadu končí na skládkach
Napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry odpad recyklujeme na Slovensku málo. Príčin prečo je to tak, je podľa analytikov niekoľko.
Slovensko má napriek rozsiahlej výstavbe infraštruktúry triedenia a zhodnocovania za takmer 317 miliónov eur nízku mieru recyklácie komunálneho odpadu. Ukázala to revízia výdavkov na životné prostredie. Kapacity na spracovanie odpadov sa pritom podľa priebežnej správy z revízie zdajú byť okrem bioodpadu a papiera dostatočné, problémom je evidencia.
Väčšina odpadu tak na Slovensku stále končí na skládkach. „V celoeurópskom porovnaní máme nízku priemernú produkciu komunálneho odpadu na obyvateľa (priemer 2005 až 2015 305 kg/rok), ako aj v absolútnych hodnotách (1,6 mil. ton/rok), avšak miera recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 14,9 percenta je jedna z najnižších v Európe,“ konštatuje sa v priebežnej správe z revízie. Dôsledkom je najvyššia miera skládkovania v rámci krajín V4 aj Európskej únie.
Príčiny skládkovania
Jednou z príčin zneškodňovania namiesto zhodnocovania najmä komunálnych odpadov môžu byť podľa vládnych analytikov aj nízke poplatky za skládkovanie a s tým súvisiaca slabá motivácia k zvýšeniu úrovne triedeného zberu. Ministerstvo životného prostredia už avizovalo, že tieto poplatky porastú. Ďalším faktorom má byť zastaraný spôsob výkazníctva a rôzna metodika výpočtu recyklácie.
Potrebná je lepšia evidencia
„Kapacity na spracovanie odpadov sa zdajú byť okrem bioodpadu a papiera dostatočné, je však potrebná lepšia evidencia. Údaje o kapacitách zariadení na zhodnocovanie odpadov pochádzajú z evidenčných listov zasielaných v papierovej podobe na okresné úrady, pričom uvedené hodnoty sa dopĺňajú ručne a často nezodpovedajú skutočnosti, prípadne úplne chýbajú,“ píše sa v materiáli. Má byť preto nevyhnutné vytvoriť centralizovaný systém, ktorý zabezpečí účinnejší zber dát a zlepšenie ich kvality. Envirorezort chce, aby bol takýto systém funkčný do troch rokov.
Peniaze za uzavretie skládok
Revízia tiež odhalila značné rozdiely v nákladoch na uzatváranie skládok, ktoré si vyžiada zvyšovanie miery zhodnocovania odpadov, v niektorých okresoch sa odlišovali až sedemnásobne. Na tento účel smerovalo doteraz asi 80 miliónov eur najmä z eurofondov. „Najvyššiu hodnotu za peniaze uzavretých skládok financovaných z európskych fondov dosiahli okresy Snina, Žiar nad Hronom, Krupina, Trnava, Kežmarok, Rimavská Sobota a Nové Zámky, ktoré nepresiahli sumu 55 eur na uzatvorenie jedného metra štvorcového skládky. Naopak, Veľký Krtíš a Námestovo vynaložili až 140, resp. 172 eur na uzatvorenie jedného metra štvorcového skládky, čím sa javia ako neefektívne,“ uvádza sa v priebežnej správe.
Podpora triedeného zberu
Revízia výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou vládneho projektu Hodnota za peniaze, riešila obdobie rokov 2010 až 2016, kedy výdavky na odpadové hospodárstvo dosiahli takmer 414 miliónov eur. Peniaze pochádzali najmä z eurofondov. Tento rok je plánovaná podpora triedeného zberu komunálneho odpadu vo výške 35 miliónov eur a ďalších 25 miliónov eur je vyčlenených na celkovú podporu zhodnocovania a separovania pre najmenej rozvinuté regióny na Slovensku.
Foto: ilustračné