SVET O SLOVENSKU: Lyžovačka v Jasnej – parádne zjazdy a alkohol!
Slovenské veľhory lákajú zahraničných lyžiarov. Briti si pochvaľujú úžasné tatranské zjazdovky, moderné lanovky a útulné chaty, kde sa nalieva “mystický” horec
Veľká recenzia na lyžovačku v Jasnej vyšla v prestížnom britskom denníku The Telegraph. Autorka vychvaľuje najmä freeride zóny, teda lyžovanie mimo upravených zjazdoviek, ktoré si radi vychutnávajú skúsení lyžiari.
Opisuje čarovnú tatranskú prírodu a príjemných miestnych ľudí, ktorí holdujú typickej slovenskej tradícii – dať si poldeci pri každej vhodnej príležitosti.
Ťažko odolať
“Slovensko sa dostáva stále viac do pozornosti ako lyžiarska destinácia vďaka nízkym cenám, nedávnym investíciám do rezortov a veľkým horám v podobe Tatier,” píše denník. Britskí nadšenci zimných športov zrejme spozornejú aj pri vymenovávaní ďalších pozitív slovenskej lyžovačky.
“… je tam aj viacero menších stredísk, ale pre medzinárodných návštevníkov je najatraktívnejšia Jasná. Nájdete tam 49 kilometrov zjazdoviek s prevažne strednou obtiažnosťou a patrí medzi najlepšie vo východnej Európe.”
Autorka recenzie s fotografom a dvomi slovenskými kamarátmi sa zamerali na freeride zóny mimo upravených zjazdoviek. “Všetky sú patrolované a sledované z hľadiska lavínového rizika. Napriek tomu je predsa len potrebné zaplatiť si aj špeciálne poistenie pre prípad, že by ste potrebovali záchrannú akciu.”
Parená buchta a horec
“Ideme! Moje lyže sa zaborili do jemného krištáľového snehu, výskam od nadšenia a v ústach cítim jemný prašan…” opisuje nadšená autorka svoj prvý kontakt so svahom. Zážitok umocňuje aj pohľad na krásnu tatranskú prírodu:
“Čerstvo napadaný sneh je dokonalý, nebo modré a svah prázdny. Sme len na krátkom úseku, ktorý nie je taký strmý ako okolité svahy. Ale keď počúvam tiché svišťanie snehu okolo mňa, cítim vzrušenie, akoby som sa spúšťala po nich.”
Zahraniční lyžiari oceňujú aj jazdu novou lanovkou s úžasnými výhľadmi na zasnežené kopce a budovu reštaurácie s hotelom pokrytú cencúľmi. Je v nej aj rumový bar, čo je vraj “bizarné.” Slovenské jedlo a pitie sú ďalším nečakaným zážitkom.
“Vyskúšali sme slovenský čaj uvarený podľa tajného receptu, v ktorom sme cítili čierne ríbezle a parenú buchtu. Je to ako rakúska germknodel – mäkká, nie veľmi sladká buchta plnená slivkovým lekvárom, posypaná makom, cukrom a poliata maslom. Bola vynikajúca ako všetko miestne jedlo, ktoré sme ochutnali – výdatný jelení guláš v bosniaku, kapustnicu, pirohy, bravčové na tymiáne, či vyprážaný syr. A všetko za rozumné ceny od 4,50 do 10 eur.”
Slovenský zážitok by nebol autentický bez alkoholu, ktorým ich niekto nalieval na každom rohu. “Poldeci na zdravie je slovenská tradícia, či už z ploskačky po zjazde, alebo v reštaurácii. Pri cene 2,40 eura by bolo nezdvorilé odmietnuť,” píše autorka.
Ocenila aj Tatranský čaj, “ktorý nemá so skutočným čajom nič spoločné. Je to sladký, bylinkový alkohol, ktorý nás osviežil pred ďalšou jazdou.” V horskej chate si Briti dali k pivu aj “mystický” horec. Ich slovenský kamarát ich oboznámil s miestnym porekadlom, že pivo bez panáka je ako peniaze vo vetre…
Ilustračné foto, TASR