SVET O SLOVENSKU: Práca a voľné byty k nám lákali Čechov

Tisíce Slovákov dnes utekajú za lepšími príležitosťami do Česka, ale kedysi to bolo aj naopak. Tie časy sú už dávno preč, ale nezaškodí si na ne nostalgicky zaspomínať.

Ilustračný obrázok k článku SVET O SLOVENSKU: Práca a voľné byty k nám lákali Čechov
Zdroj: TASR

V Česku žije oficiálne 190-tisíc Slovákov. Za rieku Moravu odchádzajú za lepšími kariérnymi možnosťami, vyššou mzdou, alebo kvalitnejším vzdelaním. Na Slovensku žije len 30-tisíc Čechov, pričom väčšina z nich sem prišla ešte v časoch spoločného štátu, keď im rozvíjajúce sa Slovensko mohlo ponúknuť zaujímavé príležitosti a vlastné bývanie. Český portál idnes.cz si na týchto ľudí zaspomínal pri príležitosti 25. výročia rozpadu Československa.

Dostupné bývanie

Portál prináša príbehy viacerých Čechov, ktorí vysvetľujú, prečo sa kedysi dávno rozhodli zapustiť korene na Slovensku. Je zaujímavé, že vždy sa medzi dôvodmi objavuje aj pridelenie bytu. Jiří Vodrážka pricestoval do Jaslovských Bohuníc v roku 1966. Stavala sa tam prvá československá jadrová elektráreň a on spolu s manželkou tam ako jadroví fyzici našli uplatnenie.

„Prišli sme sem pracovať, pretože nám ponúkli byt, na ktorý by sme v Prahe čakali neviem ako dlho… obaja sme mali zaujímavú prácu v pražských výskumných ústavoch. Napriek tomu sme si povedali, že všade žijú dobrí aj zlí ľudia, inteligentní aj hlúpi a tak sme sa presťahovali do trnavského regiónu,“ hovorí J. Vodrážka pre idnes.cz.

Aj pre Jiřího Výborného bolo „silnou motiváciou“ získanie bytu v Bratislave. „V tom čase sa stavala Petržalka, takže tam bola väčšia šanca získať vlastné bývanie ako v Brne, kde som pôvodne mal začínať pracovnú kariéru.“

Výborné vzťahy

Portál historicky uvádza, že Česi začali na Slovensko prúdiť v dvoch vlnách. Najprv v roku 1918, keď dorazili českí učitelia, úradníci, či policajti, aby nahradili Maďarov a chýbajúcu slovenskú inteligenciu. Zakladali Slovenskú akadémiu vied, vysoké školy a fabriky. V roku 1939 sa však museli vrátiť späť domov a povolenie zostať získali len nenahraditeľní odborníci.

Druhá vlna prišla v roku 1945, keď prišli napríklad českí právnici, aby zjednocovali československé právo so sovietskym. Do Žiliny sa tiež presťahovala celá Vysoká škola dopravná aj s profesormi.

„Vzťahy Slovákov a Čechov sú aj dnes výborné. Myslím si, že je to tak trochu dôsledok rozpadu federácie. Medzi oboma národmi sa rozšíril pocit určitej viny, ktorý si kompenzujú láskavosťou. Možno sa však mýlim. Kto dnes vie povedať, akí by sme boli, keby sme zostali žiť v spoločnom štáte?uzatvára tému historik Pavel Dvořák.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame