SVET O SLOVENSKU: Sme pokusný králik extrémistov
Ak krajná pravica uspeje so svojimi snahami vystúpiť z EÚ aj na Slovensku, potom už skutočne môže uspieť kdekoľvek, píše prestížny americký denník.
Takmer žiadna krajina nečerpá z členstva v Európskej únii toľko výhod ako Slovensko. Nie sú to len eurofondy, z ktorých sa postavili a opravili kilometre ciest, zrekonštruovali školy, nemocnice a námestia aj v tej poslednej zapadnutej obci.
Slovensko ako malá krajina odkázaná na export svojich tovarov sa ekonomicky drží nad vodou len vďaka možnosti vyvážať autá, elektroniku a ostatné výrobky na jednotný európsky trh. To si však bežní ľudia nevedia uvedomiť a ľahko podľahnú ilúzii o „zlom Bruseli.“ Tento paradox si všimol aj prestížny americký denník New York Times.
Nie sme imúnni
„Už ani prosperujúce Slovensko nie je imúnne voči pochybnostiam o EÚ,“ znie titulok amerického článku. Na príklade niekoľkých ľudí z Gabčíkova ilustruje, že Slovákom sa žije dobre a predsa sa neustále sťažujú. Emil Hirjak je podnikateľ v drevárenskom priemysle a žije z možnosti exportovať svoje výrobky na európsky trh.
„EÚ je dobrá pre šikovných mladých ľudí, ktorí môžu cestovať a pracovať v zahraničí, či už sa neskôr vrátia späť alebo nie. Je dobrá aj pre ekonomiku, môžeme vyvážať, inak by sme neprežili,“ cituje ho New York Times. Dodáva, že už len na základe tejto vlastnej skúsenosti by Hirjak mal byť najväčším fanúšikom EÚ, ale on je nerozhodný.
Takýto paradoxne vlažný prístup k európskemu projektu je podľa denníka typický v mnohých krajinách, ktoré síce vďaka EÚ prosperujú, ale obyvatelia sa od Bruselu čoraz viac odťahujú.
Podporujú ich v tom najmä extrémisti z krajnej pravice, ktorých mentálny svet má oveľa bližšie k autoritárskemu Rusku ako k liberálnemu Bruselu.
Večne nespokojní
„Ani relatívne umiernení Slováci nie sú imúnni voči pravicovým nacionalistom a populistom, ktorí sa vyhrážajú, že rozbijú EÚ… a voči lákavému spevu z Moskvy,“ píše denník. Čo nás teda tak strašne páli? Paradoxne to, čo sa nás takmer vôbec netýka, ale naháňa nám to strach, či hnev.
„Nad rezňom, pivom a čerešňovým kompótom pán Hirjak rozpráva o tom, ako ho znepokojuje migračná kríza a pomoc bohatším krajinám v EÚ, teda najmä Grécku,“ vysvetľuje denník. Ďalej cituje aj Albinu Schweigerovu z Gabčíkova, ktorá zdieľa podobné obavy: „EÚ chce od nás priveľa. Malo by sa radšej pomáhať tým, ktorí sú tu doma a potrebujú to a nie cudzincom. Nechcem tu utečencov…“
Farizeji?
New York Times však uvádza, že Slováci toho získali od EÚ oveľa viac, ako sú vôbec schopní si uvedomiť. „Slováci by mali byť spokojní. Od vstupu do EÚ sa stali najväčším výrobcom automobilov na svete v prepočte na hlavu, majú euro a z európskych fondov získavajú najviac peňazí na obyvateľa.“
Našinci radi kričia, že cudzincov nechcú, ale pritom až desať percent slovenských pracovníkov zarába peniaze v zahraničí a takmer všetka domáca výroba ide na export, teda opäť za hranice.
Preto je podľa denníka Slovensko ideálnym pokusným laboratóriom na snahy extrémistov o odtrhnutie krajiny od EÚ a liberálnych hodnôt. „Ak takéto nálady môžu uspieť tu, potom voči nim už nie je imúnna naozaj žiadna krajina,“ uzatvára denník.
Ilustračné foto