SVET O SLOVENSKU: Zeman mal plán na záchranu Československa
Každý si mal bačovať na svojom a za svoje – tak chcel súčasný český prezident Miloš Zeman zachrániť spoločný štát Čechov a Slovákov. Bolo to však nereálne.
V sobotu 26. augusta uplynulo 25 rokov od historického okamihu v nádhernej funkcionalistickej vile Tugendhat v Brne. Vtedajší český a slovenský premiér – Václav Klaus a Vladimír Mečiar tam slávnostne spečatili rozdelenie Československa a vznik dvoch samostatných štátov. Väčšina obyvateľov jedného i druhého štátu sa dnes zhodne, že to bol dobrý krok. V tých časoch však malo rozdelenie republiky veľa odporcov a prípadné referendum by tento krok zrejme neposvätilo. Český portál Lidovky.cz priniesol svojim čitateľom článok, v ktorom si na túto turbulentnú dobu spomína Miloš Zeman.
Plán na záchranu
Spätne sa už nikdy nedozvieme, či túžbu rozbiť spoločný štát Čechov a Slovákov zdieľala podstatná časť jeho obyvateľov, alebo išlo skôr o dielo politikov. Faktom je, že akékoľvek nové usporiadanie vzťahov dvoch bratských národov bolo na stole už dlhodobo. Uvažovalo sa aj o miernejších kompromisných riešeniach. Jeden z nich predložil aj Miloš Zeman.
Súčasný český prezident sa v roku 1992 snažil o vytvorenie Československej únie. “Mala to byť voľná federácia dvoch štátov, ktorá by fungovala na princípe “každý za seba,” to znamená s oddelenými rozpočtami. Tento plán sa však neujal,” citujú Lidovky.cz Miloša Zemana.
Všetko dobre dopadlo
Aj keď sa napokon každý národ pobral vlastnou cestou samostatnosti, ich vzťahy sú dodnes vynikajúce a spôsob rozdelenia Československa je vzorom pre mnohé iné federácie po celom svete, kde riešia podobný problém. Príkladom sú Valóni a Flámi v Belgicku, či Škóti a zvyšok Veľkej Británie.
Aj Zeman konštatuje, že rana z česko-slovenského rozchodu sa už dávno zahojila. “Keby oba štáty nevstúpili do EÚ, považoval by som tú ranu za nezahojenú. Ale takto sme sa stali členmi širšej európskej rodiny a máme mimoriadne skvelé, bratské vzťahy,” hovorí hlava českého štátu.
Reakcie čitateľov pod článkom sú takmer výlučne pozitívne. “Je podstatný rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi. Za totality boli Slováci v prvom rade Slovákmi a až potom komunistami. Česi boli predovšetkým komunistami a až potom Čechmi. Zažil som to na vlastnej koži a tento vzťah k vlastnej národnosti trvá do dnes,” píše jeden čitateľ.
Ďalší komentár je už štipľavejší: “Bodaj by sme nemali so Slovákmi výborné vzťahy, keď sme prijali 350-tisíc slovenských cigánov, bezplatne živíme zhruba 33-tisíc slovenských študentov, ktorí tu ešte aj poberajú štipendium a živíme 280 slovenských speváčiek a hercov…”
Foto: ilustračné