Talentovaný Bystričan Marcel má ledva tridsať a na konte už niekoľko kníh: Po tomto sa však jeho život zásadne zmenil

Hoci nie je rodák spod Urpína, v Banskej Bystrici je už ako doma. Spisovateľ Marcel Páleš pred rokmi zakotvil práve u nás a dnes je jeho tvorba známa mnohým Bystričanom. Nielen o tom, či to ku knižkám ťahá aj jeho malého synčeka, nám prezradil v rozhovore.

Jakub Forgács

Vyštudovaný učiteľ slovenského jazyka a etickej výchovy Marcel Páleš je Bystričanom iba od roku 2007. Za svoje rodné mesto a domovinu, kam ho previezli po narodení z Hnúšte-Likieru, považuje Poltár.„Aj som sa dosť často napočúval refrén zo známej piesne od Petra Nagya Marcel z malého mesta. A na počudovanie je text v mnohom pravdivý,“ prezradil Marcel, ktorý bol kedysi redaktorom aj nášho spravodajského portálu Bystrica 24 a aktuálne pracuje ako redaktor Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Viac o sebe nám prezradil v rozhovore.

Kedy si sa vlastne dal na pisateľskú dráhu?

Pisateľská cestička sa u mňa začala slohovými prácami, ktoré som písal aj niektorým spolužiakom a spolužiačkam. Keďže som nikdy nedostával vreckové, potešilo 20 či 30 korún ako honorár. Ako jedenásťročný som sa dokonca zahral na šéfredaktora a zostavil som si doma vlastný časopis. Nazval som ho Nudakt, teda ako niečo proti nude. Po prinesení do školy triedna učiteľka ihneď zavolala riaditeľa 8-ročného gymnázia a dohodli sa, že by z toho mohol byť triedny časopis. A postupne prišli prvé poviedky, básne či úvahy, ktoré som už ale nepísal len na školské zadanie.

Boli tvoje začiatky ťažké alebo sa nehanbíš ani za svoje prvé básničky či iné dielka?

Začiatky nehodnotím ako ťažké či ľahké, je to zrejme ako s chôdzou. Nedá sa byť bežcom od narodenia. Čiže ani sa za to nehanbím, lebo všetko to staré predstavuje vývin. Ak sa obzriem späť a poviem si, že inak som písal pred pätnástimi rokmi, inak pred desiatimi a inak pred piatimi, tak je to pre mňa dobré znamenie, lebo si môžem povedať, že sa nejako posúvam. A učíme sa celý život. Dá sa teda predpokladať, že o desať rokov budem písať inak ako dnes. Ak budem… Lebo uspokojenie môže viesť k stagnovaniu.

Napriek tomu, že mnohí ťa poznajú práve vďaka básnickej tvorbe, debutoval si románom. Prečo?

Ak by som to mal žánrovo porovnať, azda nič by nevytŕčalo – približne rovnako je v tej mojej pisateľskej kôlničke zastúpená próza, poézia aj úvahovo-esejistická tvorba. Čo sa týka debutového románu, vtedy nadišiel čas, keď som si povedal, že skúsim napísať niečo väčšie, a keďže v tom čase u mňa aj z pohľadu čítania prevládala próza, dal som sa do prozaického príbehu.

Koľko a akých zbierok/knižiek máš už na konte a ktorá je tvojmu srdcu najbližšia?

Spomínaný debutový román Keď slnko nezapadá má dobrodružný charakter. Potom nasledovala zbierka básní Nula, ktorú som zostavil s básnikom a textárom Petrom Papšom a možno v nej nájsť aj tvorbu iných autorov. V roku 2013 sme v Cikkerovej sieni v historickej Radnici uvádzali moju prvú básnickú zbierku Veľký tresk a malá treska. O rok neskôr to bola životopisná novela s prvkami poézie Malý príbeh veľkej nádeje. Išlo o spracovaný príbeh mladej ženy, ktorej sa do života vrútila zákerná choroba. A momentálne s redaktorom a moderátorom RTVS Michalom Várošíkom pripravujeme výber z našej poviedkovej tvorby. Ale ktorá je mi vyslovene najmilšia? Každú jednu považujem za moje literárne dieťa a nerobím medzi nimi rozdiely. :)

Kde čerpáš inšpiráciu na písanie? Je to napríklad aj rodina alebo obyčajná prechádzka mestom?

Inšpiráciou mi býva naozaj čokoľvek, všedné aj nevšedné. Teda od obyčajných sobotných raňajok s rodinou až po cestu autom či posedenie pri káve. Inšpiráciu možno nájsť v čomkoľvek, stačí mať otvorené (najmä tie vnútorné) oči.

Sú nejaké miesta v Banskej Bystrici, kde zvykneš len tak relaxovať, nasávať atmosféru a prirástli ti najviac k srdcu?

Banskú Bystricu som si zamiloval už počas vysokoškolského štúdia. Už vtedy som spoznal rozmanité miesta, miestečka, zákutia, cesty, chodníčky či okolitú prírodu mesta. Jedno z obľúbených je Mestský park pri Ekonomickej fakulte UMB. Najradšej som si doň chodieval ako vysokoškolák čítať knihy, načerpávať pokoja a pozorovať okoloidúcich ľudí.

Napadá ti názov, prípadne text, nejakej tvojej básničky, ktorá by najtrefnejšie vystihovala tvoj život?

Azda báseň Zhrnuté zo stola. Ale dalo by sa povedať, že vo všetkom, čo napíšem, možno nájsť vedomý či podvedomý odraz môjho života. Na mnohé veci prichádzam aj po rokoch, keď pochopím, prečo som podvedome niečo napísal tak, ako som napísal. Že to nebola náhoda, že to nebol len výplod fantázie, ale zaúradovalo podvedomie a pretavilo do textu čo-to z prežitého.

Už dlhšiu dobu je u vás v rodine o niečo veselšie, vďaka tvojmu synčekovi. Bola to pre teba veľká zmena, keď sa narodil?

Samozrejme, iný bol život študenta, iný bol život slobodného pracujúceho a úplne iné je to s rodinou a deťmi. Aj narodenie Sebiho v roku 2014 bola obrovská životná zmena a rozšírenie zmyslu života. Pochopiteľne, popri práci a ostatných radostiach aj starostiach zostáva menej času na tvorbu a rôzne iné aktivity.

Dokážeš si tak stále nájsť čas aj na písanie?

Ako som vyššie spomenul, z času na tvorbu výrazne ubudlo, ale sem-tam si ho ukradnem a niečo naškrabem. Chuť, inšpirácia a nápady nechýbajú.

Ako je to u vás v rodine? Zvykneš mu čítať na dobrú noc ty alebo skôr tvoja manželka?

Okrem iného má od krstných rodičov aj kolekciu malých knižiek Moja prvá knižnica. Neraz ma k týmto knižkám pritiahne, vyberie niektorú z nich a už si listujeme, opisujeme, ukazujeme prstom. Miniknihy sú tematicky členené – o zvieratkách, o jedle, hračkách atď. Manželka je s ním celodenne, keďže ja chodím do práce, teda spoločne si čítajú pravidelne.

Chytá sa už aj na tvoje básničky alebo uprednostňuje klasiku, rozprávky?

Na tie moje je ešte priskoro. Čo sa detskej tvorby týka, musím v nej zabrať, lebo moje básne sú skôr pre stredoškolskú mládež a starších. Ale Sebi veľmi obľubuje napríklad Macka Uška.

A teraz trochu na inú tému. Ako hodnotíš kultúrny život v Banskej Bystrici? Je podľa teba v našom meste dostatočný priestor a možnosti pre kultúrne vyžitie sa?

Banská Bystrica má čo ponúknuť. Stále sa niečo deje, len o mnohom možno ľudia netušia, a to tak o jednotlivých podujatiach, ako aj o možnostiach sebarealizácie. Kultúrny život pod Urpínom je pestrý. Ak sa náhodou nedeje nejaké podujatie, postačí nazrieť do galérie, múzea, divadla či opery.

Podľa teba, za roky, čo žiješ pod Urpínom, zlepšilo sa niečo?

Určite áno. Veď posúvať sa, to je azda cieľom každého vedenia mesta. Veľa však robia aj niektorí jednotlivci, ktorí neraz aj cez rôzne dobrovoľné počiny robia mestu dobré meno. V podstate všetko je o tých ľuďoch, ktorí vedia strhnúť aj iných.

A v čom by tá zmena ešte mohla nastať?

Myslím si, že v mnohom sa potrebné zmeny dejú, či už rýchlejšie, či už pomalšie. Teda neviem konkrétne pomenovať, čo by si nevyhnutne žiadalo okamžitú zmenu.

Si tiež zakladateľom literárneho zoskupenia Generácia Nula. Za akým účelom vzniklo a čomu sa venuje?

S básnikom a textárom Petrom Papšom sme si v roku 2011 povedali, že by bolo zaujímavé založiť Generáciu Nula, teda literárne zoskupenie, ktoré by združovalo nielen autorov, ktorí chcú vyjsť s kožou na trh, ale ktoré by sa podieľalo aj na rôznych kultúrnych aktivitách, organizovalo podujatia a zanechávalo po sebe nejakú tú bodku v kultúrnom dianí mesta. Čiže spojiť sa, tvoriť a byť otvorenými pre niečo hodnotné. V tomto roku budeme oslavovať 5-ročnicu a zdá sa, že ciele sa podarili a daria sa naďalej. Aktuálne tvoria Generáciu Nula štyria autori a jedna autorka, pričom každý z nich je jedinečný a ponúka niečo úplne iné.

Pripravuješ ty alebo spoločne s G0 nejaký projekt, na ktorý sa môžeme tešiť v blízkej dobe?

Pravidelne organizujeme literárno-hudobné podujatie Večer Nula, teda aj v najbližších mesiacoch ich pripravíme niekoľko. A nadviazať chceme aj na úspešne rozbehnutý festival v našej réžii SLOVOMfest.

Ako ešte zvykneš tráviť voľný čas, ak práve nepíšeš, alebo keď nie si pri malom?

Začítam sa do dobrej knihy, zahrám si futbal s kolegami, pozriem si film s manželkou, prípadne sa ako rodina niekam vyberieme. Alebo len tak pozorujem, ako plynie život vôkol mňa a načerpávam inšpiráciu.

ZHRNUTÉ ZO STOLA

Uvedomenie prichádza

keď vidím ako rýchlo letia oblaky preč

a keď ani moje dni netečú pomaly

Sviečka horí

plameňom ubúda z bielej

a čo zostáva

postupne vyhryzú spravodlivé myšky

z nebeskej povaly


Netuším koľko ešte bude mi dopriate

mrviť z chlebíka Z toho živého

A tváriť sa

že smrť sa ma netýka

Netuším koľko ešte nadrobím z úsmevu

z diamantových chvíľ s tými

ktorých mám rád

Koľko ešte nahromadím bohatstva

do kapsy srdca

Koľko ešte pribudne výnimočných nálezov

a koľko nevyhnutných strát


Kedykoľvek môže ktosi zhasnúť

svetlo nado mnou

a plameň vo mne

Kedykoľvek môžem dostať padáka

zo života To sa stáva

Kedykoľvek Aj keď to človek nečaká

Môže v peci dohorieť

a plech už viac nevydá

Ani za mak


Netuším koľko si ešte odhryznem

zo sladkého koláča

čo mi vonia v podobe každého nového dňa

V koľkej láske mi city ešte prihoria

Lebo bez lásky by bola bieda

Koľko hlúpostí a chýb ešte natrúsim

čo zlé spadne mi dolu nielen od úst

Netuším či raz ochutnám kôrku

aj na druhom konci chleba


Uvedomenie prichádza

keď vidím ako rýchlo letia oblaky preč

a keď ani moje dni netečú pomaly

Sviečka horí

plameňom ubúda z bielej

a čo zostáva

postupne vyhryzú spravodlivé myšky

z nebeskej povaly


A potom Keď už tušiť nebudem

s vôňou pšenice stúpnem k najvyššiemu Pekárovi

aby sme si vyjasnili

prečo ma neraz tešil tým dopriatym

ale prečo ma neraz aj zlostil

Môj stôl zostane čistý

prestretý na nové

a všetky omrvinky zo žitia

stratia sa vo večnosti

Čítajte tiež:

Mestská poslankyňa Hana Kasová: Tento priestor v Bystrici mi prirástol k srdcu, dokonca tam chodievajú aj srnky!

Život plný zázrakov bystrickej kapely Crossroads: Žltý Ford na obale nového CD nie je náhodou :)

Ján to na lyžiach vie a už teraz na seba púta pozornosť: Mladý talent z Bystrice zbiera úspechy na svahoch

Foto: archív Marcela Páleša

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame