TOP zážitky Lučenčanov zo školských lavíc za socíku: Plynové masky, prechádzky do kruhu aj nezabudnuteľné heslá...
Každé obdobie prináša so sebou charakteristické znaky, ktorým rozumie iba generácia, ktorá ho prežíva. Ani socialistický režim nebol výnimkou. Veď tráviť prestávku prechádzaním sa v kruhu, či behať v plynovej maske po lese, dnešnej generácii pripadá nanajvýš smiešne.
Každá generácia prežíva obdobie školských lavíc inak. Dnešní študenti majú úplne iné zážitky, ako tí, ktorí školské lavice drali pred štyridsiatimi rokmi. A práve obdobie socializmu, ktoré bolo charakteristické určitými znakmi, vyvoláva u tých skôr narodených zaujímavé spomienky, pri ktorých sa dokážu poriadne nasmiať. No tí mladší pri historkách zo socialistickej školy len neveriaco krútia hlavou.
Spartakiáda
Spartakiáda bola podujatím, do ktorého boli zapojené všetky vekové kategórie. Nevyhli sa jej ani škvolkári, ktorí museli cvičiť so svojimi mamičkami, ale ani žiaci základných škôl. Hodiny telesnej výchovy raz za 5 rokov dostali úplne iný rozmer.
„Spartakiádu som nemal rád, oberala nás o telocvik, celé hodiny sa venovali nácvikom a my sme prichádzali o futbal, basketbal. Dnes si uvedomujem, aká to bola veľká akcia. Teraz, keď na nejaký ceremoniál nacvičia niečo podobné, celý svet to kvituje a ľudia to obdivujú,“ domnieva sa Milan.
Deti na školách spartakiádu nebrali ako nemilú povinnosť, väčšinou sa na podujatie tešili. „Cvičila som vtedy s modrou polystyrénovou kockou, na bokoch boli také veľké gombíky a gumičky, čím sa dali všetky kocky pospájať a znázorňovali draka. Najlepšie na tom bolo, že tí, čo sme nacvičovali spartakiádu sa už ku koncu nemuseli učiť, lebo sme celé dni nacvičovali a potom sme mali vystúpenie na futbalovom štadióne. Veľmi som sa na to tešila a bola som na seba hrdá,“ spomína Lučenčanka Ľudmila.
1. máj
Oslavy prvého mája si každý užíval po svojom, niektorí sa ponáhľali do sprievodu, iní postávali s priateľmi pri stánkoch s občerstvením. Žiaci sa, ale na tento slávnostný deň museli zodpovedne pripraviť. „Vždy som sa na to tešila. Najmä na nácvik. Niekoľko dní predtým sme počas vyučovania pochodovali na japexe na Novomeského škole a vykrikovali heslá: "Nech žije KSČ,“ museli sme kričať hlasno a zborovo, pochodovali sme do kolečka, kým to nebolo dokonalé. Bolo to super, aspoň sme sa uliali z vyučovania," spomína Silvia.
„Milovala som 1. máj. Keď sme sa zobudili, už vyhrával mestský rozhlas. S mávatkami som behala po dome už týždeň pred tým. Mama ma vyobliekala do najkrajších šiat, bielych podkolienok s fodričkou a lakových sandálov, závidela som staršej sestre, že má pioniersku uniformu a pôjde do sprievodu so svojou školou. Nevedela som sa dočkať, kedy vyrastiem a tiež budem môcť byť v sprievode,“ spomína Katarína.
Branné cvičenia
Branné cvičenia patrili tiež medzi povinnosti školákov. Predstava dnešnej tínedžerky ako si naťahuje na precízne vytvorený make-up, plynovú masku je prinajmenšom šialená. Pri cvičeniach v prírode sa dalo zažiť množstvo dobrodružstiev a vtedajší školáci si vždy našli niečo, čím si povinné cvičenie spestrili. „Do školy som chodil do kasární. Tak sme vtedy volali terajšiu IV. Základnú školu. Páčilo sa mi, keď sme ráno v škole dostali plynové masky a išli sme do Lučenskej hory na cvičenie. Behali sme po lese a hrali sme sa na vojnu. Bola to celkom zábava,“ hovorí Vladimír.
„Raz sme zo srandy spolužiakovi upchali listami ten chobot a on sa skoro zadusil. Na poslednú chvíľu mu telocvikár strhol z hlavy masku. Mali sme vtedy riadny prúser. Všetci sme na druhý deň dostali po riadnej facke. A s červeným odtlačkom na líci, sme pol dňa v lavici ani nemukli. Jasné, že doma sme sa nepriznali. Nebolo tak tak ako teraz, keby som otcovi doma povedal, že som dostal od telocvikára, tak mi otec ešte pridá z druhej strany,“ dodáva dnes už zo smiechom vtedajší školák.
Zemiakové brigády, priateľské návštevy
Ísť na brigádu povinne zbierať zemiaky, by ste už dnes donútili máloktorého študenta. Kedysi to bola bežná súčasť vyučovacieho procesu. No hlavne, bola to záruka parádnych zážitkov. „Mali sme radi brigády. Neučilo sa. Autobusy nás vyviezli na pole, rozdelila sa robota, vyfasovali sme čaj a občerstvenie a po práci sme ešte naložili do autobusu 8–10 vriec zemiakov pre profesorov. Vo vyšších ročníkoch sme chodili na týždňovky a to bol pre maturantov doslova raj,“ hovorí Milan.
„My sme chodievali na stromkové brigády, išli sa vysádzať stromčeky na Liptov. Vždy sme sa tam veľmi tešili. Nebrali sme to, že nás nútia pracovať, hlavne to bola zábava, tu sme prežívali prvé lásky, vyskúšali prvú cigaretu, či ochutnali rum,“ zaspomínala Viera.
„Na ekonomickej škole som sa stal školským harmonikárom a keďže každá trieda pripravovala kultúrny program, požičiavali si ma na nácviky. Vtedy ma ich triedni neskúšali. Ulial som sa aj pri nácvikoch programov na školské akcie, ktoré sa pripravovali viac týždňov. Bolo obdobie spolupráce s Ruskom a prichádzali s nám návštevy. Dnes je už smiešne, že sme nacvičovali ruské ľudovky, ktorých mali doma plné hlavy, namiesto toho, aby sme prezentovali našu kultúru,“ spomína Milan.
Nástenkári a prechádzky v kruhu
V každej triede musela byť v tomto období pekne upravená nástenka. Jednotlivé školy mali dokonca súťaže o najkrajšiu nástenku. „Bola som triedna nástenkárka na Vajanského škole. Bola to veľmi dôležitá funkcia, nástenka musela byť vždy tematická, estetická a neviem čo všetko ešte. Niekedy som sa uliala z vyučovania, lebo som musela vystrihovať z časopisov rôzne obrázky, ktoré som potom na nástenku dávala. Bavilo ma to,“ smeje sa Lucia.
No nie vždy to bolo len o zábave, režim diktoval v školách aj veci, ktorých význam možno nechápali ani tí, ktorí ich vymýšľali. Jednou z nich je aj prechádzanie sa počas veľkej prestávky do kruhu. „Museli sme vyzerať ako idioti. Vo dvojiciach sme sa 15 minút prechádzali dokola po chodbe. Keď bolo teplo to bolo celkom fajn, lebo sme sa mohli prechádzať na školskom dvore, ale na chodbe to fakt bolo čudné,“ myslí si dnes Romana a dodáva, že vtedy to ale jej a asi ani nikomu čudné nepripadalo.
A aké spomienky zo školských lavíc utkveli v pamäti vám? Podeľte sa o ne s nami a našimi čitateľmi. Svoje zážitky, spomienky, či nápady na nové témy nám môžete poslať na mailovú adresu: pavlovicova@global24.sk.
Foto: ilustračné
Môže vás zaujímať:
Veľká ryba, automat Družba… 5 legendárnych obchodov zo socíku, o ktorých sa stále hovorí
Aké autá brázdili lučenské cesty za socíku? Neboli to len škody a lady, na tomto jazdili papaláši