Lukáš Zavacký Hokej

V zámorskej NHL vyhral Stanley Cup: Bicekov (37) sen bol však hrať za Košice

Medzi nominovaných na Športovú osobnosť Košíc 2015 sa dostal aj hokejista Jiří Bicek. Na svoje mesto je hrdý. Jeho snom bolo v mladosti hrať nie v najlepšej lige sveta, ale vo svojom rodisku.

Ilustračný obrázok k článku V zámorskej NHL vyhral Stanley Cup: Bicekov (37) sen bol však hrať za Košice
Zdroj: TASR

Odchovanec hokejových Košíc si vyskúšal veľa súťaží. Pôsobil v zámorí, v európskych ligách, no obliekal si aj dres slovenskej reprezentácie – v rokoch 1997 a 2009 sa predstavil na svetovom šampionáte. V rozhovore nám prezradil viac o svojom živote.

Ako tínedžer ste hrali za Košice, neskôr ste sa dostali aj ako mladík medzi seniorov. Ako si na to spomínate?

Dostal som sa medzi nich ako 16-ročný a, samozrejme, bol som plný očakávania. Boli tam hráči, ktorí už mali aj 35 či 36 rokov, takže som nevedel, či im mám vykať alebo tykať. Bolo to vtipné. Zo začiatku si ma doberali, aby som im vykal, ale potom mi to objasnili, že v kabíne si každý s každým tyká. Bolo to super. Môj prvý rok sme hneď vyhrali majstra, no a druhý rok sme skončili druhí.

Čiže bolo to lepšie, ako ste očakávali…

Prijali ma ako mladého. Musel som robiť všetky veci, čo sa týka nosenia pukov a keď sme chodili niekde na zápasy, tak si pamätám, že keď boli ešte VHS-ky, musel som vyberať videá a filmy na spiatočné cesty a všetci ma hodnotili, či boli dobré alebo nie. Keď boli dobré, tak som dostal z kasy peniaze, keď zlé, vtedy som to musel zaplatiť ja. A väčšinou to stále hodnotili, že boli zlé (smiech). Ale ako hovorím, každý si tým musel prejsť, keď bol mladý a ja som bol sám medzi starými, takže mal som svoje práce.

Nakoniec ste sa dostali aj do zámoria. Aké ste mali pocity, keď si vás draftoval taký veľký klub ako New Jersey Devils?

To bolo práve po tých dvoch rokoch, čo som bol tu v Áčku. Počas pôsobenia v juniorke a medzi seniormi som prešiel cez reprezentačné kempy 16, 18 a 20-ročných a tam si ma už vyhliadli skauti. Potom som išiel na draft, ktorý sa konal v Pittsburghu. Boli sme tam celá rodina a bol to úžasný pocit. Tak za prvé, každý sníva o NHL, ale môj sen, keď som bol malý a začal som s hokejom, bol, že niekedy budem hrať extraligu za HC Košice. Ale keď som bol už starší, tak ten chtíč hrať NHL tam už bol. Človek moc tých zápasov v telke nevidel, ako to je teraz. Dostal som sa do najlepšej ligy na svete, teda celá moja rodina i ja sme boli šťastní.

Vy ste dokonca vyhrali v roku 2003 i Stanley Cup v NHL, to sa nepodarí hocikomu…

Samozrejme, začiatky neboli ľahké. Prišiel som tam ako 18-ročný Európan. Viac času som teda strávil na farme. Do New Jersey som vtedy chodil len na pár zápasov a hneď v prvom sa mi podarilo dať gól v NHL. To bol taký prvý úžasný pocit. Ak si dobre pamätám, v roku 2003 som tam potom zostal celú sezónu a som strašne šťastný, že som to mohol ako mladý hráč zažiť. Prirodzene, nehral som tam prvé husle a nestálo to tam na mne. Strávil som tam celý rok a videl tých extra hráčov, ako sa pripravujú na ťažké zápasy. To mi dalo strašne veľa.

Máte teda množstvo skúseností, ktoré využívate aj v prospech Košíc. Ste tu posledné tri sezóny, no rok čo rok, stále vám to ide bodovo lepšie…

Ide aj o to, koľko času strávi človek na ľade. Odohral som tiež nejaké zápasy vo Fínsku, Švédsku, Švajčiarsku, takže nedá sa povedať, že skúsenosti som nabral len v Amerike. Čím je však človek starší a strávi viac času na ľade, tak sa to ukáže aj na štatistikách. Vyhrali sme teraz dva majstrovské tituly, no tu nejde o individuality, ale je to o tíme. A keď každý prispeje malým kúskom, tak vtedy prichádzajú aj takéto úspechy.

Ako individualita ste sa však predsa dostali medzi nominovaných na Športovú osobnosť Košíc 2015. Čo mohlo zavážiť?

Ja som strašne rád, že som nominovaný, pretože pochádzam odtiaľto. Začínal som tu kariéru, obchodil celý svet a prišiel som tu naspäť. A myslím si, že možno to bol dôvod, že som sa vrátil naspäť a hneď sme vyhrali dvakrát titul. Bol som tu jeden z tých starších a skúsenejších hráčov. Ťažko povedať. Je to skôr otázka na druhých, či to je kvôli tomu.

Ako ste teraz spomenuli, narodili ste sa v Košiciach, ale vaše meno je české. Čo je za tým?

Otec je z Moravy a meno mám po ňom. Išlo to od generácie za generáciou, ale ja som sa narodil na Slovensku. On sa prisťahoval tu, keď prišiel na vysokú školu do Nitry a tam spoznal mamu. Preto mám české meno.

Môže vás zaujímať:

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM