Vedia, čo s telami uhynutých kamzíkov vo Vysokých Tatrách: Poslúžia na výskum
Telá uhynutých kamzíkov v našich veľhorách budú rozprávať svoj príbeh aj naďalej. Ostatky tatranského symbolu totiž poputujú do výskumných laboratórií.
Lebky ostanú v Tatrách
Telá kamzíkov, ktoré počas tejto zimy zahynuli vo Vysokých Tatrách, poslúžia na výskum. „Výskumná stanica Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) zatiaľ eviduje 16 uhynutých kamzíkov, z nich 11 už bolo spracovaných. To znamená, stiahli sa z kože, ktorá sa zakonzervovala, takže sa bude môcť použiť na ďalšie spracovanie,“ uviedla hovorkyňa ŠL TANAP Martina Petránová. Telá jedincov pracovníci výskumu spracovali na vzorky pre osem vedeckých inštitúcií, lebky ostávajú ŠL TANAP. Podľa preparátora Milana Kornajčíka väčšina kamzíkov uhynula na silné vnútorné krvácanie, pričom im rebrá prepichli vnútorné orgány.
„Je teda zrejmé, že pri pádoch v teréne si zranili hrudný kôš. Dva kamzíky boli pravdepodobne strhnuté rysom,“ uviedol.
Rozšírenie zbierky o nové exponáty
V tráviacom trakte jedného jedinca sa našiel aj tzv. bezoár s rozmermi 57,5 × 41 milimetrov. Išlo o asi sedem- až osemročného capka, ktorého našli horolezci v Čiernej Javorovej doline 14. januára. „Bezoár je teleso vytvorené v zažívacom trakte z prehltnutého nestráviteľného materiálu, vzniká postupným hromadením a stláčaním nestrávených zvyškov potravy alebo materiálov prehltnutých spolu s potravou,“ objasnila Petránová. Výraz je z perzštiny a znamená protijed, resp. ochrana pred jedom. Prisudzovala sa mu magická moc, verilo sa, že roztlčený na prášok alebo ponorený do kvapaliny účinkuje ako liek pri otravách všetkého druhu, proti nevoľnosti, bolestiam či poruchám trávenia.
„V Indii a Tibete sa vraj dodnes používa v tradičnej medicíne,“ dodala hovorkyňa.
ŠL TANAP spolupracujú s niekoľkými vedeckými inštitúciami, ktorým poskytujú vzorky z vhodných mŕtvol na výskumné účely. Vypreparované jedince tak končia jednak v Múzeu TANAP, ktoré má aj jedinečnú kolekciu lebkového materiálu kamzíka vrchovského tatranského, endemitu Tatier, ale aj v iných múzeách, ktoré majú záujem rozšíriť svoje zbierky o takéto exponáty. „Torzá uhynutých kamzíkov, ktoré sa nedali využiť na výskumné účely, boli ponechané na miestach nálezu ako potrava pre predátorov,“ doplnila Petránová.
Tragická kamzíčia zima
Počas tejto zimy uhynulo vo Vysokých Tatrách veľké množstvo kamzíkov. Dôvodom bol extrémne zľadovatený terén, ale aj časté prelety záchranárskych vrtuľníkov či pohyb turistov a skialpinistov mimo vyznačených trás. Podľa ŠL TANAP je však populácia tohto symbolu Tatier stabilizovaná a počas posledného sčítania ich narátali viac ako 1250.