Vláda: Sanácia envirozáťaží si za päť rokov vyžiadala vyše 140 miliónov eur
Likvidácia či monitorovanie environmentálnych záťaží si v posledných piatich rokoch vyžiadali 144,8 milióna eur. Envirozáťaže sa týkajú asi desiatich percent rozlohy Slovenska.
Za posledných päť rokov sa sanovala napríklad environmentálna záťaž v bratislavskom kameňolome Srdce, viacero starých skládok či znečistených rušňových dep. Pokračovalo sa aj v prácach na územiach poškodených činnosťou bývalej Sovietskej armády. Vyplýva to zo Správy o plnení Štátneho programu sanácie environmentálnych záťaží(2010–2015), ktorú dnes vzala na vedomie vláda.
Najmä vo veľkých podnikoch
Envirozáťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov. Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí.
Na riešenie environmentálnych záťaží je do roku 2021 potrebných ďalších 210 miliónov eur. Najviac peňazí, 180 miliónov eur, treba na sanáciu záťaží, ďalšie si vyžiada prieskum či monitoring lokalít. Slovensko môže na tento účel čerpať eurofondy vo výške 180 miliónov eur, vyplýva zo štátneho programu sanácie na ďalšie roky.
1963 lokalít
V súčasnosti je v Informačnom systéme environmentálnych záťaží evidovaných 1963 lokalít. Z toho je 900 registrovaných ako pravdepodobná environmentálna záťaž, 279 lokalít je potvrdených ako envirozáťaž a 784 lokalít je registrovaných ako sanovaná, respektíve rekultivovaná lokalita. Medzi 26 najrizikovejších, ktoré by sa mali likvidovať, patria najmä záťaže v rušňových depách.
Foto: ilustračné