ALARMUJÚCE zistenia: Čoraz viac Európanov si NEMÔŽE dovoliť zubára! A čo Slováci?
Stúpa počet ľudí, ktorí si v Európe nemôžu dovoliť zubnú starostlivosť. Slovensko má problémy najmä pri senioroch a ľuďoch s nižšími príjmami.
Takmer každý dvadsiaty obyvateľ Európskej únie starší ako 16 rokov priznáva, že potreboval zubné vyšetrenie alebo liečbu, no z rôznych dôvodov ju neabsolvoval. Ukazujú to najnovšie dáta Eurostatu za rok 2024, ktoré poukazujú na pretrvávajúcu bariéru v prístupe k zubnej starostlivosti naprieč celou Európou. Rozdiely medzi jednotlivými štátmi sú výrazné, no spoločným menovateľom vo väčšine prípadov zostáva cena.
A čo Slovensko?
V priemere má v EÚ neuspokojenú potrebu zubného ošetrenia 4,6 % populácie. Zatiaľ čo v Nemecku či na Malte je tento podiel pod hranicou jedného percenta, v Grécku presahuje pätnásť percent a v Lotyšsku dosahuje približne dvanásť percent. Vyššie čísla sa objavili aj vo Fínsku a Dánsku, hoci ide o krajiny so silným zdravotníckym systémom. Vysvetlením môžu byť horšie podmienky vo vidieckych oblastiach a ťažší prístup k službám pre skupiny s nižšími príjmami.
Slovensko sa v štatistikách s hodnotou dve percentá nenachádza medzi najproblémovejšími krajinami, no ani medzi tými, ktoré by boli považované za príklad dobrej praxe. V porovnaní s Českou republikou, kde je neuspokojená potreba na úrovni 3,3 %, si slovenskí pacienti vedú lepšie, no odborníci upozorňujú na rizikové skupiny, ktorými sú seniori a ľudia ohrození chudobou. Práve tí často uvádzajú, že si ošetrenie nemôžu dovoliť, zubár je pre nich príliš ďaleko alebo na termín čakajú príliš dlho.
Nemôžu si to dovoliť
„Vidíme pacientov, ktorí prídu až vtedy, keď je neskoro, zub treba vytrhnúť, prípadne je potrebná náročná a drahá rekonštrukcia. Časť z nich otvorene povie, že k zubárovi nešli skôr práve kvôli cene. Boja sa, koľko bude zákrok stáť, a tak návštevu odkladajú, až kým bolesť nie je neznesiteľná,“ hovorí Michaela Klein, hlavná dentálna hygienička siete kliník Dr. Martin a vedúca Katedry dentálnej hygieny Slovenskej zdravotníckej univerzity.
Údaje Eurostatu zároveň potvrdzujú, že problém nedostupnosti zubnej starostlivosti je v celej EÚ najvypuklejší u ľudí ohrozených chudobou. V tejto skupine priznáva problémy s prístupom k zubárovi približne trojnásobne viac osôb než medzi tými, ktorí chudobou ohrození nie sú. Táto nerovnosť sa prejavuje aj na Slovensku.
Strach aj dlhé čakanie
Podľa odborníkov je najčastejším dôvodom, prečo ľudia zubára nenavštívia, finančná náročnosť. Až tri pätiny všetkých prípadov neuspokojených potrieb zubného ošetrenia v EÚ súvisia práve s cenou. Až potom nasledujú dlhé čakacie lehoty, strach z ošetrenia a nedostatok času. Vo väčšine krajín EÚ, vrátane Slovenska, je práve cena hlavnou prekážkou. Michaela Klein upozorňuje, že zubné problémy sa dajú dlhodobo potláčať analgetikami, no ich neriešenie často vedie k zhoršeniu stavu. „Z malého kazu sa stane zápal nervu, zo zápalu rozsiahly infekčný proces a z jedného zuba zrazu komplikovaný, drahý zákrok. Keby pacient prišiel včas, riešili by sme len drobnú výplň alebo dentálnu hygienu,“ dodáva.
Za kľúčový problém označuje aj nízku mieru preventívnych prehliadok a vnímanie dentálnej hygieny ako nadštandardu. Ľudia na Slovensku často vyhľadávajú zubára až v akútnej fáze, čo vedie k náročnejším a drahším zákrokom.
Treba transparentnejšie cenníky
Ďalšou bariérou je podľa Klein aj neprehľadnosť v cenníkoch. „Ak chceme, aby ľudia chodili k zubárovi skôr a nebáli sa, musíme im prestať skrývať ceny. Na Slovensku potrebujeme oveľa transparentnejšie nastavené cenníky za zubné výkony. Pacient má právo vedieť, koľko ho ošetrenie bude stáť, ešte pred ošetrením, nie až po tom, čo je zákrok hotový,“ zdôrazňuje.
Z praxe vyplýva, že pacienti často odchádzajú so sumou vyššou, než očakávali, čo vyvoláva obavy z ďalšej návštevy. Podľa Klein je transparentná komunikácia cien a jasný plán liečby rovnako dôležitý ako kvalitné ošetrenie.
Z porovnania krajín vyplýva, že v Nemecku a na Malte majú ľudia výrazne lepší prístup k zubárovi vďaka kombinácii lepšej finančnej dostupnosti, efektívnych poistných mechanizmov a kultúre pravidelnej prevencie. Opačný pól tvoria Grécko a Lotyšsko, kde vysoké doplatky za výkony vedú k častému odkladaniu ošetrenia.
Slovensko sa nachádza niekde uprostred. Hoci nepatrí medzi krajiny s najvyššou mierou problémov, prístup k zubnej starostlivosti nie je rovnaký pre všetkých obyvateľov a závisí najmä od veku, príjmu a miesta bydliska.
„Ak chceme, aby sa Slovensko posunulo bližšie ku krajinám, kde ľudia neodkladajú zubára kvôli cene, musíme spojiť dve veci – dostupnú prevenciu a férovú, transparentnú cenotvorbu. Pacient potrebuje vedieť, že k zubárovi nejde do neznáma – ani medicínsky, ani finančne,“ uzatvára Michaela Klein.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné