Biely všeliek či skryté riziko? Kleopatra sa v mlieku kúpala, niekto s ním zaspáva, iný sa zobúdza. 5 mýtov o mlieku

Mlieko je po vode najprirodzenejší nápoj a prvé jedlo človeka, ktoré konzumuje po príchode na svet. Či už vyrastáme na materskom alebo umelom, s mliekom sa stretávame po celý život v rôznych podobách.

Aj keď mlieko a mliečne výrobky poskytujú nášmu telu mnoho benefitov, niektorí ľudia ich konzumovať nemôžu. Buď trpia intoleranciou laktózy alebo sú citliví na niektorý z alergénov obsiahnutých v mlieku. Takzvaná intolerancia laktózy sa vyskytuje v priemere len asi u 2 –10 percentách európskej populácie.

Čo si myslíme o mlieku?

Hoci za socializmu sme, aspoň podľa štatistík, vypili viac mlieka ako dnes, takmer polovica Slovákov pije mlieko pravidelne. V priemere sa u nás denne vypije jeden pohár na osobu.

Vlaňajší prieskum agentúry Focus tiež ukázal, že mlieko nekonzumuje približne pätina respondentov. Obľubujú ho viac ženy a ľudia nad 60 rokov. O jeho priaznivom účinku na zdravie, vďaka obsahu vápnika, je presvedčených 84 percent účastníkov ankety.

Viac ako 60 percent opýtaných však verí, že trvanlivé mlieko obsahuje konzervačné látky a je riedené vodou. Štyria z desiatich sú presvedčení, že mlieko zahlieňuje. Necelá pätina ho považuje za nezdravé. Viac ako polovica opýtaných uviedla, že priamo od kravy je mlieko najzdravšie.

Aké sú najčastejšie mýty a kde je pravda?

Biele plus

„Za najhodnotnejšie sa považujú v mlieku živočíšne bielkoviny. Ich obsah nezávisí od obsahu tuku, takže aj nízkotučné mlieko ich má dostatok“ ozrejmil gastroenterológ Peter Minárik v rámci projektu Biele plus zameraného na propagáciu mlieka. Najvýznamnejšia bielkovina nachádzajúca sa v mlieku je kazeín, tvorí až 80 percent obsahu bielkovín.

Mlieko a mliečne výrobky, ktoré sa v posledných rokoch stretávajú s kritikou, zohrávajú podľa odborníka dôležitú úlohu vo vyváženej strave.

*„Sú to prírodné produkty, ktoré poskytujú organizmu všetky dôležité živiny, či už vysoko kvalitné mliečne bielkoviny, prospešné vitamíny (B, A, D, E, K), minerálne látky (najmä vápnik, fosfor, draslík, horčík, zinok), laktózu či enzýmy,“*dodáva Minárik.

Mýty o mlieku

Odporcovia mlieka tvrdia, že nie je pre človeka vhodné. „Ľudský organizmus vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život,“ upresňuje Minárik. „Ak má človek problémy s trávením kravského mlieka, ide v našich zemepisných podmienkach o tráviacu poruchu jedinca, nie ľudského druhu ako takého,“ dodáva odborník.

Mlieko zahlieňuje, preto je dobré vylúčiť ho zo stravy. Ďalší mýtus. Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkej dobe trávenia rozkladá na základné živiny.

„V minulosti sa, naopak, táto vlastnosť mlieka využívala pri zápalových ochoreniach. Už naše babičky podávali pri prechladnutí teplé mlieko s medom či mlieko s Vincentkou pre lepšie odkašliavanie,“ uvádza odborník.

Čerstvé mlieko je zdravšie ako trvanlivé. Obsah proteínov, vitamínov a minerálov sa v týchto dvoch prípadoch takmer nelíšia. Tepelným ošetrovaním sa z mlieka stráca maximálne 10 % výživných látok. V prípade trvanlivého a pasterizovaného mlieka je garantované, že neobsahuje žiadne choroboplodné zárodky, a teda je bezpečné na konzumáciu.

Trvanlivé mlieko obsahuje konzervačné látky, tzv. „éčka“. Pri výrobe trvanlivého mlieka sa v doň prídavné látky nedávajú. Trvanlivosť sa dosahuje výlučne tepelným ošetrením – v prípade trvanlivého mlieka metódou UHT („ultra heat treatment“- krátkodobé (1–2 sekundy) ohriatie mlieka na veľmi vysokú teplotu (nad 135°C), ktorou sa zničia choroboplodné zárodky v mlieku, a takisto vďaka špeciálnemu obalu, v ktorom sa takto upravené mlieko predáva, ktorý zabraňuje prístupu svetla a vzduchu.

„Ani v prípade výroby čerstvého pasterizovaného mlieka nie sú používané žiadne konzervačné látky. Kratšia doba udržateľnosti čerstvosti je daná iba nižšou teplotou ošetrenia mlieka,“ upresňuje gastroenterológ.

Známe sú aj liečivé účinky kozieho mlieka, ktoré sa využíva aj kozmetike. Tí, ktorí sa predsa len rozhodnú pre náhradu „klasického“ mlieka, majú na výber z alternatívy – napríklad mandľového, sójového, kokosového či rastlinného.