Monika Hanigovská Lifestyle

Boja sa spať alebo si TO nepamätajú: Prízrak sa mi vznášal nad hlavou, vraví Mirka

Nie všetci sa môžeme pochváliť dobrým spánkom. Medzi nami sú ľudia, ktorí prežívajú sny inak, len nie dobre.

Ilustračný obrázok k článku Boja sa spať alebo si TO nepamätajú: Prízrak sa mi vznášal nad hlavou, vraví Mirka
Zdroj: pixabay.com , pixabay.com

Zatiaľ, čo sa veľká časť populácie teší na spánok, iných doslovne desí. Niekoľko „nespáčov“ a ich najbližší, nám dovolili nahliadnuť na inakší spánok. Títo ľudia trpia spánkovou paralýzou, nočným úľakom alebo akousi nočnou morou.

„Spánková paralýza je jav, pri ktorom sa ľudia zobudia zo spánku a zažívajú stav, počas ktorého sa nemôžu pohnúť ani zakričať, napriek tomu, že sa veľmi snažia. Cítia sa paralyzovaní. Najčastejšie sa to deje pri zaspávaní alebo prebúdzaní, presnejšie v stave medzi spánkom a bdením. Jedinec často zažíva veľké návaly strachu a niekedy cíti i tlak na hrudi a nemôže dýchať,“ opisuje portál zdravie.sk. Spánková paralýza však dokáže navodiť halucináce, pocity dotykov či akési šepkanie.

Ako vo vysokorozpočtovom horore

Ako také niečo dokážeme vôbec vytvoriť? Je pravdepodobné, že za vznikom tohto stavu je prerušenie spánkovej fázy REM, ktorá je špecifická svalovou atonáciou (nefunkčnosťou). Boli ste to vy, ktorí nám vysvetlili, čo vtedy prežívate a čo vám pomáha zmierniť stav.

„Prvýkrát sa mi to stalo na strednej. Naraz som sa zobudila a na nad hlavou ma pozorovala nejaká vycivená postava v čiernom, ktorá sa ku mne približovala. Poletovala doslovne nad mojou hlavou,“ opisuje nám Mirka svoju prvú skúsenosť so spánkovou paralýzou. Dnes je už vysokoškoláčkou, no zažíva stále to isté. Nemôže sa hýbať ani kričať. Musí to celé len pretrpieť – po rokoch sa však naučila zmierniť dopad spánkovej poruchy.

No ešte predtým, ako sa jej to podarilo, jej nežiadané „návštevy v hlave“ pokračovali a boli čoraz nepríjemnejšie, desivejšie a intenzívnejšie.

„Na mojej hrudi sedela akoby čierna postava. Nemohla som sa pohnúť, len čakať, kedy tá hrôza skončí. Mala som pocit, že ma dusí. Bolo obdobie, keď som si myslela, že u mňa straší a neskôr, že asi začínam blázniť,“ vraví Mirka o spánkovej paralýze, známej i pod názvom syndróm starej čarodejnice.

Dnes Mirka zažíva „návštevníkov“ len občas: „Odkedy so vyhľadala odbornú pomoc a menej sa stresujem, spánkovú paralýzu, mám tak dvakrát do mesiaca a niekedy nepríde vôbec.“ Je to pre ňu veľký pokrok, nakoľko v minulosti prežívala nočné mory niekoľkokrát do týždňa a v najhoršom prípade aj niekoľkokrát počas jednej noci.

Článok pokračuje pod fotkou.

Nekŕmte svoj strach

O spánkovej paralýze sa nám rozhodol porozprávať i Tomáš. „Moja spánková paralýza je dosť zákerná. Trvá chvíľku, ale príde vždy nečakane. Najčastejšie sa v posteli len tak otočím a potom ma niečo sleduje,“ opisuje.

Tomáš vraví, že v kúte svojej izby často vídava mohutnú postavu, ktorá na neho pozerá, inokedy sedí pri jeho nohách, prípadne k nemu naťahuje ruky, akoby ho chcela uškrtiť. Prežíva pritom vždy neuveriteľný strach.

„Rodina mi vraví, aby som sa nebál. Priateľka, však to nie je skutočné! Neboj sa! Nie som však stroj, som človek. Vyzerá ako ty, ja a robí si to, čo chce… Ja som často len v úlohe diváka. Ak niečo vyzerá desivo a neviete to predvídať, ako môžete v pokoji ďalej spať?“, pýta sa nás, pričom dodáva, že občas prichádzajú i zvukové halucinácie.

„Raz mi zašepkalo do ucha moje meno,“ prizná sa.

Tomáš má taktiku, na zmiernenie dopadu a lepší spánok: „Začnem sa sústrediť na končeky prstov, keď nimi začnem hýbať, všetko zmizne,“ to isté platí, ak sa mu podarí náhodne trhnúť telom. „Nič nie je horšie ako to, keď sa niečoho extrémne bojíte! V mojom prípade, kŕmim spánkovú paralýzu strachom. Viem to, ale neviem sa tomu ubrániť.“

Aj Zuzana zažíva prízraky. Tie „jej“ sú však často v pohybe. Vraví, že v takomto prípade, je to ešte nepríjemnejšie. „Najhoršie je, ak sa hýbu,“ pričom nám ďalej opisuje postavu s obrysmi človeka, ktorá veľmi často kráča alebo sa pohybuje po miestnosti.

„Ľudom, ktorí to zľahčujú chcem odkázať len jedno – aby sa zamysleli a nepozerali na nás cez prsty. Tento stav sme si navodili nekvalitným spánkom, stresom, zlým obdobím a podobne.“ Zuzana si preto spolieha na budík. Presne o 22.00 hodine leží v posteli a chystá sa na spánok. „Lekár mi pred spánkom odporučil knihu, alebo relaxačnú hudbu“ a túto radu si pochvaľuje.

Článok pokračuje pod fotkou.

Nevedia, že sa boja

Ďalší „požierač spánku“ poznáme pod názvom ako nočný úľak, nočný des alebo latinským názvom ako pavor nocturnus. Je to najmä neuróza detí, ktorá postihuje našich najmenších od 2 do 10 rokov.

Deti počas toho stavu zažívajú pocity úzkosti, často kričia, vyskakujú z postele a majú otvorené oči. Nočný úľak môže trvať pár až desiatky minút.

„Dcérka sa nám počas noci začala budiť a plakať. Inokedy veľmi kričí, ale nikdy si na nič na ďalší deň nepamätá. Najprv sme sa báli, že jej niekto ublížil, následkom čoho by mala nočné mory. Diagnostikovali jej však nočný des,“ opisuje nám mamička.

Prišla síce úľava, priznáva však, že ju vždy bolí, keď svojej dcérke nemôže pomôcť. „Bolo nám povedané, že ju nemáme budiť, lebo takéto prebudenie, by mohlo dieťa ešte viac vystrašiť alebo rozrušiť.“

Podobnú skúsenosť majú i ďalší rodičia: „Peťko kričí až tak, že zobudí všetkých naokolo. Často pritom kope, rozpráva nesúvislé vety a mrmle si,“ pričom obaja spomínajú, ako veľmi sa prvýkrát zľakli, keď k nemu pribehli do izby počas hlučného kriku.

„Kričal, mal otvorené oči. Nebolo nám všetko jedno,“ zhodujú sa spoločne. Zároveň sa však podelili s tým, čo vtedy podľa ich skúseností pomáha najviac: „Rodičia by nemali podliehať panike, aj keď to vyzerá nepríjemne až desivo. Žiadny rodič predsa nechce, aby jeho dieťa trpelo, ale svoj strach, napätie a obavy môže časom podvedome preniesť na dieťa,“ myslia si.

FOTO: ilustračné

Prečítajte si tiež

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM