Bystričanka, ktorá sa nebála odísť za prácou do zahraničia: Lucia v New Yorku odmaká skoro 60 hodín týždenne

V roku 2007 sa rozhodla vycestovať do zahraničia. Zvolila si štúdium v USA a teraz žije v New Yorku. Banskobystričanka Lucia pracuje ako advokátka v meste, v ktorom sa plnia sny.

Jakub Forgács
Ilustračný obrázok k článku Bystričanka, ktorá sa nebála odísť za prácou do zahraničia: Lucia v New Yorku odmaká skoro 60 hodín týždenne
Zdroj: Dnes24.sk

Urobila vážne životné rozhodnutie. Sásovčanka Lucia Kollárová (34) sa vybrala na skusy za hranice, a to do naozaj zaujímavého štátu. V roku 2007 totiž odišla z Banskej Bystrice až do ďalekého USA. „Do USA som prišla v roku 2007. Študovala som na Tempe University vo Filadelfii. V roku 2008 som sa presťahovala do New Yorku a pracovala som tu ako paralegal, niečo ako koncipient. Začiatkom tohto roku som úspešne zložila advokátske skúšky,“ prezradila Lucia, ktorá v súčasnosti pracuje ako imigračný právnik v právnickej kancelárii na Manhattane.

Splnila si sen

„Amerika bola vždy mojou vysnívanou krajinou a po dvoch letách, ktoré som strávila v USA ako účastníčka programu Work and Travel som bola rozhodnutá vrátiť sa sem. Po skončení štúdia na Právnickej fakulte UMB som pracovala ako právnička na Ministerstve dopravy v Prahe, ale po troch rokoch som sa rozhodla splniť si svoj sen a vybrala som sa do USA,“ pokračovala v rozprávaní. Ako priznala, začiatky boli dosť ťažké a bez podpory rodiny by to asi nezvládla. „Postupne som si tu našla dobrých kamarátov, na ktorých sa môžem spoľahnúť a s ktorými sa navzájom podporujeme. Plnenie snov je niekedy dosť ťažké, ale pocitu šťastia a spokojnosti sa nič nevyrovná. Veľmi rýchlo zabudnete na prebdené noci a úzkosť, budete si pamätať len tie krásne pocity a momenty šťastia,“ doplnila.

„Vycestovať som sa rozhodla dosť "na blink“ a všetko som riešila až na mieste v USA. Veľmi tento postup neodporúčam, ale bola to dobrá škola. V čase, keď som prišla do USA, tu bol aj môj brat Martin, ale on sa po pol roku vrátil domov. Nikdy ho to sem nelákala natrvalo,„ povedala Lucia. Ako spomenula, jej rodine a kamarátom je smutno, ale po siedmich rokoch si už asi zvykli. “Teraz chodím domov dosť často, asi dvakrát do roka, ale v minulosti som nebola doma aj tri roky za sebou, pretože sa nedalo," prezradila.

Bez písomnej zmluvy

„Myslím, že rozdiely medzi prácou v USA a na Slovensku sú veľké, ale nie sú len pozitívne. Čo sa týka platu, tak je tu vyšší, ale náklady na život v New Yorku sú vysoké. Mesačný nájom dvojizbového bytu v Queense je okolo 1 800 dolárov. O Manhattane ani nehovorím,“ povedala o živote vo svetovej metropole. Prístup k novým zamestnancom je tu podľa jej slov trošku krutý. „Väčšinou vás hodia do vody bez akejkoľvek prípravy a plávajte. Ja som sa všetko naučila za pochodu a niekedy aj metódou pokus – omyl,“ vysvetlila.

Ako pokračovala, mzda sa u nich vypláca každé dva týždne, čo je podľa Lucie lepšie ako raz za mesiac. „Dane sú tu však vysoké. Ja platím v súčasnosti 27 %-né dane – federálne, štátne a mestské,“ spomenula. „Musím pripomenúť, že u väčšiny zamestnávateľov nemáte písomnú pracovnú zmluvu. Je to len ústna dohoda a keď sa vám v práci nepáči, dáte len dvojtýždňovú výpoveď, ale keď sa im nepáčite vy, dostanete ju. Väčšina mojich šéfov bola s mojou prácou spokojná a myslím si, že Američania majú radi prácu Európanov na akejkoľvek pozícii,“ prezradila so slovami, že Európania sú väčšinou viac zodpovední, pracovití a dôveryhodnejší ako ostatní imigranti.

Na Slovensko nezanevrela

„V Amerike je kapitalizmus. Nikto sa tu s vami nehrá, pretože vonku na vaše miesto čaká tisíc ďalších uchádzačov. Sociálne a zdravotné výhody sú tu veľmi slabé. O piatich týždňoch platenej dovolenky, ktoré som mala v Prahe, tu môžem zatiaľ len snívať,“ uviedla mladá advokátka, ktorá zatiaľ plánuje zostať v USA, ale v budúcnosti by chcela viacej využiť svoje vzdelanie a zázemie a spolupracovať so Slovákmi na Slovensku alebo v USA.

„Pred pár dňami som sa stretla s pánom prezidentom Kiskom a bola som veľmi príjemne prekvapená, aký je to milý, skromný a empatický človek. Verím, že zmení na Slovensku pár vecí k lepšiemu. Ja som zo Slovenska neodišla preto, že by mi tam niečo vadilo,“ rozpráva Lucia, ktorá má podľa vlastných slov Slovensko veľmi rada a je hrdá na to, že je Slovenka, ale chcela mať viacej príležitostí a robiť niečo, čo by na Slovensku nebolo možné. „Môj sen je pracovať pre OSN v New Yorku a verím, že sa mi raz splní,“ doplnila.

60 hodín do týždňa

V New Yorku sa jej vraj skoro každý deň prihodí nejaká vec, nad ktorou sa jej zastaví rozum. „Je to proste zvláštne miesto. Ani po siedmich rokoch som si nezvykla na niektoré americké zvyky a chýbajú mi niektoré slovenské. Našťastie je ˇv New Yorku dosť veľká československá komunita a je tu aj zopár československých reštaurácií a barov, takže napríklad nedávno som si pochutila na sviečkovej a Plzni len pár blokov od môjho domu,“ povedala Lucia.

New York podľa nej nie je Amerika, je to naozaj „concrete jungle where dreams are made up“ (pozn. red.: betónová džungľa, v ktorej sa plnia sny), ale predtým, ako sa vám tie sny splnia, musíte na nich veľmi tvrdo pracovať, byť vytrvalý, ale zároveň skromný a nikdy sa nevzdávať. „Ja pracujem skoro 60 hodín do týždňa a niekedy mám toho fakt plné zuby, ale vždy si poviem, že som sa dostala už príliš ďaleko na to, aby som to teraz vzdala. Večer sa môžem vyplakať do vankúša, ale ráno sa na sudcu usmejem a ukážem mu, aká som dobrá,“ dodala na záver.

Foto: archív Lucie Kollárovej

Zdroj: Dnes24.sk