Čínsku terakotovú armádu budú možno zachraňovať aj slovenskí vedci
Slávnu čínsku terakotovú armádu v meste Si-an budú možno "stavať na nohy" i slovenskí vedci, ktorí by mohli pomáhať aj pri výskume hrobky prvého čínskeho cisára Čchina.
Možnú spoluprácu pri prieskume v lokalite i pri reštaurovaní a konzervovaní hlinenej armády by mohli umožniť nové kontakty, ktoré slovenskí archeológovia získali v Číne.
Pozvanie do Číny
„Naším partnerom je ústav v Pekingu, ktorý je súčasťou Čínskej akadémie sociálnych vied. Dostali sme pozvanie do Číny, aby sme uzavreli dohodu o spolupráci. Je to polichotenie, že si nás vybrali za partnerov,“ uviedol zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre Karol Pieta.
Vedecký ústav v Pekingu zohral aj úlohu sprostredkovateľa pri kontaktoch slovenských vedcov s ďalšími vedeckými a výskumnými inštitúciami. Jednou z nich je múzeum v meste Si-an, ktoré spravuje rozsiahly pamiatkový areál s rozlohou 63 kilometrov štvorcových.
„Je to enormná plocha. Ide vlastne o okolie hrobky prvého čínskeho cisára Čchina, kde výskum neustále prebieha a známa terakotová armáda je vlastne len jednou z viacerých súčastí tohto obrovského areálu,“ skonštatoval Pieta.
V spoločnosti najlepších
Slovenskí archeológovia rokovali o viacerých formách spolupráce. Čínska strana sa zaujímala predovšetkým o úspechy našich vedcov pri takzvaných nedeštruktívnych metódach prieskumu, vďaka ktorým dokážu zistiť nálezovú situáciu pod zemou bez toho, aby bolo nutné robiť výkopové práce a plošné odkryvy.
„To je našou silnou stránkou a to ich zaujalo. Rokovali sme aj o možnosti spolupráce pri konzervátorských a rekonštrukčných prácach. Tých 6000 vojakov terakotovej armády treba postaviť na nohy, polepiť, zakonzervovať. Naozaj je to možnosť dostať sa do elitného klubu viacerých významných svetových vedeckých inštitúcií, ktorí na tomto projekte spolupracujú,“ skonštatoval Pieta.
Ilustračné foto, TASR