Deň Slnka: Zmení sa naša materská hviezda na červeného obra a bieleho trpaslíka?
Aj najjasnejší objekt na oblohe má svoj deň. Tretí máj by mal ľudstvu pripomenúť význam a dôležitosť Slnka pre život na Zemi. Aká je jeho budúcnosť a čo o ňom vieme v číslach?
Slnko je naša najbližšia a zároveň najjasnejšia hviezda na oblohe. To, že žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi, sa učia deti už na základnej škole. Avšak ani vedecké pokroky, lety do vesmíru či tie najmodernejšie výskumy nám nedali všetky odpovede o „žltej guli“ na oblohe.
Od boha k vede
„Človek by si mohol myslieť, že po dlhých stáročiach intenzívneho skúmania už vieme o našej najbližšej hviezde úplne všetko. Ale skutočnosť je trošku iná. Naše vedomosti a pochopenie fyzikálnych procesov panujúcich na Slnku sa od čias starovekých Egypťanov, ktorí si našu materskú hviezdu predstavovali ako boha Re plaviaceho sa po oblohe vo svojom člne, výrazne posunuli vpred. Avšak naše poznanie ešte ani zďaleka nie je úplné,“ hovorí astrofyzik Univerzity Komenského v Bratislave Roman Nagy.
Slniečko v číslach
Hoci odborníci hľadajú odpovede na mnohé otázky, výpočty astronómov sú známe už stáročia. Zdá sa vám naša zemeguľa veľká? Priemer Slnka je 700-tisíc kilometrov, čo znamená, že do jej vnútra by sa zmestilo 1,3 milióna zemegúľ!
Naša materská hviezda vyžiari za jedinú sekundu do svojho okolia energiu, ktorú by ľudstvo spotrebovalo za milión rokov. Slnko, ktoré je 333-tisíckrát hmotnejšie ako Zem, žiari vďaka jadrovým reakciám, ktoré v jadre premieňajú vodík na hélium.
Svetlu, ktoré je vyžiarené zo Slnka, trvá 8 minút a 19 sekúnd, kým doputuje na Zem. To znamená, že ak sa čokoľvek na Slnku udeje, dozvieme sa to za rovnaký čas.
Obor a biely trpaslík
Ak nadávate na letné štyridsaťstupňové horúčavy, predstavte si teplotu Slnka, ktorá na jeho okraji dosahuje približne 5 500 °C! Teplota v jadre, pri ktorej sa vodík spaľuje na hélium, dosahuje nepredstaviteľných 20 miliónov stupňov.
„Raz sa palivo minie a Slnko príde o svoj hlavný zdroj energie. Skončí ako biely trpaslík, malá horúca hviezda, nie väčšia ako planéta. Ale predtým prejde dramatickou fázou červeného obra. Nafúkne sa na obrovské rozmery, jeho polomer sa zväčší asi 200-krát a povrch bude siahať až do blízkosti Zeme. Toto posledné vzopnutie obra, ktorý kedysi býval našou životodarnou hviezdou, Zem pravdepodobne bez ujmy neprežije. Ale, našťastie, tieto dramatické zmeny čakajú naše Slnko nie skôr ako za päť miliárd rokov,“ dodáva Nagy.
Dovtedy môžeme využívať dary svetla a tepla, ktoré nám Slnko po miliardy rokov nezištne poskytuje. A možno práve táto „istota“, že Slnko vyjde každý deň, robí ľudstvo v mnohých oblastiach voči Matke Zem bezohľadným.
