Európski lídri posúvajú Grécko do riadeného bankrotu

BRUSEL 21. júla (WEBNOVINY) – Európski lídri vo štvrtok prijali dôležité rozhodnutia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu dlhovej krízy v Európe.

Napriek tomu, že tieto opatrenia budú znamenať aj riadený bankrot Grécka. Potvrdila to po skončení štvrtkových rokovaní na mimoriadnom summite Európskej rady v Bruseli premiérka Iveta Radičová. Hovorí pritom, že nejde len o Grécko, ale o budúcnosť eurozóny ako takej.

„Európa má vážny systémový problém, ktorého riešenie zďaleka nie je o pomoci jednej krajine, ale o hľadaní postupov ako zabrániť rozširovaniu dlhovej krízy,“ povedala. Radičová zároveň odmieta, aby sa z tejto témy vytĺkal na Slovensku politický kapitál. „Ak nezasiahneme rozumne, účelovo, tak ten dopad pocítime veľmi rýchlo a bohužiaľ bolestivo,“ dodala.

Grécky „Marshallov plán“

Európski lídri sa vo štvrtok dohodli, že proti šíreniu dlhovej krízy budú bojovať všetkými dostupnými zbraňami. A to aj za cenu selektívneho bankrotu Grécka. Podľa dohody by sa napríklad mala predĺžiť splatnosť úverov z prvého eurovalu z pôvodných 7,5 roka na 15 až 30 rokov, znížiť úročenie týchto úverov z doterajších 4,5 až 5,8 %. V prípade Grécka až na 3,5 %, čo by znamenalo, že by sa financovalo lacnejšie, ako niektoré krajiny bez premrštených dlhov na finančných trhoch. Gréci zároveň nebudú musieť desať rokov splácať istinu. Zároveň bude môcť EFSF vstupovať do reštrukturalizácie bánk prostredníctvom priamych pôžičiek vládam.

Skutočnosť, že Európa už nebude bazírovať na tom, aby sa Grécko selektívnemu bankrotu vyhlo, potvrdil ešte pred štvrtkovým summitom podľa agentúry Reuters holandský minister financií Jan Kees.

Možnosť selektívneho bankrotu nevylučoval už ani šéf Eurogroup Jean-Claude Juncker. Európsky plán pritom počítal s troma alternatívami účasti súkromného sektora a to spätným odkupovaním gréckych dlhopisov, predlžovaním ich splatnosti a výmenou dlhopisov za nové s novými podmienkami. „Ráno tento postup označia ratingové agentúry ako riadený default. Je to riadený bankrot, pod kontrolou a s účasťou privátneho sektora,“ potvrdila slová Keesa a Junckera aj Radičová. Lídri sa dohodli aj na akceptovaní gréckeho kolaterálu.

Ako dodala premiérka Iveta Radičová, súkromný sektor sa bude podieľať takmer v rovnakej miere, ako sektor verejný. Do roku 2019 by mal prispieť sumou 106 mld. eur. „Táto účasť je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk v Európe,“ povedala na tlačovej konferencii po skončení rokovania lídrov krajín únie. Nový úverový program z eurovalu by pre Grécko mal predstavovať 109 mld. eur.

Súčasťou štvrtkovej dohody predsedov vlád a hláv štátov Európskej únie je aj plán na obnovenie konkurencieschop­nosti gréckej ekonomiky, teda „Marshallov plán“. Podobne ako po druhej svetovej vojne by sa tak do gréckeho hospodárstva mali pumpovať peniaze na obnovenie jeho rastu, ktorý dostal ranu predovšetkým vplyvom tvrdých konsolidačných opatrení. Tentokrát už však obnovu nebudú financovať Američania, ale Európska únia cez štrukturálne fondy.

Ďalších takmer 160 miliárd eur pre Atény

Celková výška druhého záchranného plánu pre Grécko pre obdobie rokov 2011 až 2014 sa bude pohybovať na úrovni takmer 160 miliárd eur. Zhodli sa na tom lídri eurozóny, ktorí sa zišli na mimoriadnom summite v Bruseli. Takmer 110 miliónov eur z celkovej sumy poskytnú vlády členských krajín spoločnej menovej únie a Medzinárodný menový fond, zvyšných takmer 50 miliárd pôjde zo súkromného sektora.

Financie do Grécka poputujú vďaka niekoľkým opatreniam, medzi nich bude patriť i program spätného odkúpenia už vydaných dlhopisov.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy okrem toho vyhlásil, že Grécko dostane v období najbližších 30 rokov celkovo 135 miliárd eur od súkromného sektora a majiteľov gréckych dlhopisov. Sarkozy taktiež informoval, že jeho krajina v spolupráci s Nemeckom pripraví plán pre vznik nadradeného ekonomického orgánu pre celú eurozónu. Dohodli sa na tom spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, keďže podľa francúzskeho prezidenta je v reakcii na ekonomické problémy jednotlivých krajín potrebné vybrať sa „ambicióznou cestou“.

EÚ nepodporí bankovú daň na pomoc Grécku

Súčasťou druhého programu pomoci pre Grécko nebude mimoriadna banková daň. Vypustenie bankových poplatkov z programu summitu je vraj obsahom spoločnej pozície, na ktorej sa dohodli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Postoj oboch lídrov podľa agentúry Reuters zdieľa aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.

Spoločná pozícia, o ktorej informovala v stredu večer francúzska delegácia, počíta s účasťou bankového sektora, uviedla bez ďalších podrobností agentúra Reuters. Merkelová a Sarkozy majú vo štvrtok pred otvorením summitu rokovať s gréckym premiérom Geórgiosom Papandréom a následne sa uskutočnia rozhovory s prezidentom Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a stálym predsedom Európskej rady.

ECB akceptuje bankrot Grécka

Európska centrálna banka (ECB) pripúšťa možnosť selektívnej platobnej neschopnosti Grécka ako súčasť širšieho riešenia problémov zadlženej krajiny. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Reuters, pričom sa odvolávala na nešpecifikované zdroje z nemeckej vlády a finančného sektora.

Selektívny bankrot by nastal napríklad v prípade, keby súčasný záchranný mechanizmus eurozóny (EFSF) financoval spätné nákupy gréckych dlhopisov, uviedli zdroje citované agentúrou.

Úvahy o selektívnom bankrote ako jednej z možností riešenia gréckej dlhovej krízy tento týždeň pripustil člen Rady ECB Ewald Nowotny.

Rokovania medzi predstaviteľmi EÚ a veriteľmi zatiaľ nepriniesli dohodu o konkrétnej podobe účasti súkromných investorov na pomoci Grécku. Rozhovory narážajú na právne a politické prekážky najmä v súvislosti s obavami Európskej centrálnej banky (ECB), že úprava podmienok splácania gréckych pôžičiek by fakticky znamenala platobnú neschopnosť krajiny. Krízový summit o pomoci Grécku zvolal na štvrtok stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.