FOTO: Šermiarsky tréning aj olympiáda smiechu. Bystrickí PONSáčikovia rúcali bariéry
Hoci majú zdravotný hendikep, vyskúšali veci ako iní. V špeciálnom tábore sa postihnuté deti rozhodne nenudili. Veď pozrite sami!
PONSáčikovia (pozn. red.: PONS = Pomoc Osobám Neschopným Samostatnosti) z Banskej Bystrice dostali cez leto príležitosť, zažiť letný tábor s trinásťročnou tradíciou. Tábor mal štyri turnusy a v každom bolo 17 zdravotne postihnutých detí. Každé dieťa malo asistenta, takže vždy to bola skupina 35 ľudí spolu s vedúcou turnusu. Deti boli vo veku od 9 do 30 rokov a mali rôzne postihnutia. Najčastejšie detskú mozgovú obrnu a Downov syndróm, ale boli medzi nimi aj nevidiace a nehovoriace deti," uviedla Mária Lauková, vedúca štvrtého turnusu a koordinátorka aktivít PONSu.
Lanovka aj tréning v šerme
A ako sme sa dozvedeli, o zážitky počas všetkých štyroch turnusov nebola núdza. „Vďaka skvelým mladým dobrovoľníkom, ktorí nám pomáhajú prekonávať všetky prekážky, sme zdolali aj pomerne náročnú trasu v Bystrianskej jaskyni. Dostali sme sa lanovkou na Novú hoľu na Donovaloch. Hrali sme bowling. Skúsili sme si tradičné remeslá v Očovej. Prežili sme deň na Lunterovom ranči. Zaujímavý bol aj deň v Terrapermonii v Banskej Štiavnici. Už tradične sme navštívili Harry Teater v Divadle pod balkónom, kde nám zahrali Šípkovú Ruženku. V tomto divadle pre nás vždy hrajú z lásky, nikdy od nás nevzali žiadne vstupné. Veľmi si to vážime. Nezabudli ani nášho paralympionika Tomáška a rozprávkovo ho vyprevadili do Ria,“ pokračovala.
„Mali sme olympiádu smiechu v Robotníckom dome. Zažili sme ozajstný tréning v šerme s profesionálmi a trénerka Lucka objavila medzi nami budúce paralympijské talenty. Zažili sme tiež ukážky ako z akčného filmu, ktoré nám veľmi verne a reálne predviedli úžasní zamestnanci zboru väzenskej stráže… Bolo toho ešte veľmi veľa, je na čo spomínať,“ doplnila Lauková.
„Tohto roku sa zdrojom veselej nálady stala naša Veronika s Downovým syndrómom, ktorá nás všetkých volala „Láska“, vždy mala pripravené niečo na zasmiatie, písala nám listy, kreslila srdiečka. Veselé a radostné chvíle sme zažívali so všetkými deťmi počas plávania vo Vyhniach, na Fuggerovom dvore či v Kováčovej,“ spomenula so slovami, že deti vodu milujú, vyšantia sa do sýtosti. Asistenti doprajú aj vozíčkarom jazdu tobogánom a to je vždy spojené so smiechom a veľkou radosťou.
Srdce plné lásky
Ochota sa vypláca aj prejavmi vďaky. „V PONSe nie je núdza o milé gestá vďaky. PONSáčikovia vyjadrujú svoj vzťah k nám každú chvíľu objatím, božtekom na líčko, túlením sa, milým slovom a my im to s veľkou láskou opätujeme. Naše tábory, to je jedno veľké srdce plné lásky, porozumenia, úprimných vzťahov. Ťažko je slovami vyjadriť, čo cítim, keď som s týmito zlatíčkami a skvelými mladými asistentmi. Som šťastná a vďačná, že mi bolo dopriate dostať sa do tohto jedinečného kolektívu,“ povedala Lauková.
Ako dodala, posledný deň jej turnusu je vždy smutno. „Končí tábor, aj slzičky sa objavia. Preto som vymyslela pred pár rokmi potáborovú opekačku v septembri. Aby sme sa zas mali na čo tešiť. Na opekačke sa stretávajú celé rodiny našich detí spolu so všetkými asistentmi. Býva nás aj viac ako 60. Potom sa stretneme v decembri, už tradične na Mikuláša. V máji robíme zas predtáborový guláš, aby sme sa zoznámili s novými asistentmi a stretli spolu. Počas roka bývajú rôzne neplánované aktivity,“ dodala s tým, že 3. septembra sa zapoja do minimaratónu.
Pozrite si v našej fotogalérii zábery z tábora PONSáčikov!
Čítajte tiež:
KOMPLETNÝ PROGRAM Radvanského jarmoku: Tohtoročné lákadlá podujatie za podujatím
Bystrická učiteľka v bielom plášti: Najkrajšie sú chvíle, keď deti odchádzajú domov vyliečené
